normálny, norma, normatívny: Adjektívum normálny je dvojznačné, lebo je zároveň popisné a normatívne.

S prvým prípadom sa stretávame pri jeho nejasnom použití v oblasti mravnej: normálny je ten, kto je, aký byť má, alebo to, čo je obvyklé, čo je dobré alebo správne („normálka“), alebo v sociológii, kde označuje priemerný výskyt nejakého javu v nejakom spoločenstve.

Norma sa musí definovať: či je mravná, estetická alebo právna, dejiny etnológie aj kultúrnej antropológie stále dokazujú, ako je relatívna.

Normatívne je to, čo predpisuje záväzná norma. Za normatívne vedy sa vo filozofii tradične považujú logika, mravouka a estetika.