(gr., poblúznenosť, šialenstvo): Výraz užívaný od počiatku 18. storočia a to najprv pre označenie všetkých foriem choromyseľnosti.

Súčasná psychiatria zúžila jeho význam na psychózu, ktorá sa prejavuje blúznením a pocitom prenasledovania (stihoman). Postihnutá osoba vyslovuje chybné súdy svedčiace o egocentrizme, podozrievavosti a agresivite. Paranoik si predstavuje, že je obeťou zlovôle druhých a môže si túto obavu racionalizovať tým, že sa sám stane prenasledovateľom. Takto vyvoláva obranné reakcie, ktoré si okamžite vykladá ako útoky na svoju osobu.