Pocit je, teoreticky vzaté, nevyhnutnou podmienkou každého vnímania.

Surová a elementárna danosť vyvolaná fyziologickým podnetom pôsobiacim na na nejaký vnútorný alebo vonkajší orgán (pozri heslá:  zmyslový orgán a receptor).  V premenlivom pomere zahrňuje afektívne zafarbenie a reprezentatívne prvky. Odtiaľ pramení obvyklé rozlišovanie pocitov reprezentatívnych s poznávacou funkciou (farby, tvary, tóny a hmatové pocity) a subjektívnych pocitov afektívnych (pocity vnútorného fyziologického naladenia, pocity bolesti, radosti, a pod.).

V našom jazyku pojem (slovo) pocit má široký obsah, je to slovo viacvýznamové. V ďalšom sa toto tvrdenie pokúsim vysvetliť rovnako aj objasniť pojem pocit.

Bežne slovníkovej literatúre je pojem "pocit" definovaný nasledovne:

"Pocit je psychický obsah, surová a elementárna danosť vyvolaná fyziologickým podnetom,

pôsobiaca na nejaký vonkajší zmysel alebo vnútorný zmysel; kognitívny významový útvar,

psychicky elementárny (ďalej nedeliteľný) poznávací fenomén vznikajúci pri pociťovaní."

Táto definícia mlčky vychádza z predstavy, že človek je dvojzložková bytosť, ktorá sa skladá z duše a z tela. Je to dané tým, že je ignorovaná existencia Boha Stvoriteľa, ktorý existuje v troch osobách: Otec, Syn a Svätý Duch. Biblický pohľad na človeka je taký, že človek je trojzložkovou bytosťou skladajúcou sa z ducha, duše a tela (pozri sériu článkov: Telesný a duchovný človek).

Vedomie nikdy nezískava pocit ako taký. Pocit je akoukoľvek surovinou a nevyhnutnou podmienkou každého vnímania.

Pocit môže znamenať to, čo získavame prostredníctvom zmyslových orgánov, ktoré poskytujú informácie o materiálnom svete v ktorom sa nachádzame. Presnejšie je označovať takéto pocity ako zmyslové pocity (pocity = informácie získané zmyslovými orgánmi), lebo ich získavame pomocou zmyslových orgánov.

Pocit znamená aj mienenie alebo názor, napr. vtedy, keď hovoríme: Mám pocit, že nehovorí pravdu. Tu by mohlo ísť o poznanie sprostredkované našim svedomím, ktoré je súčasťou ducha človeka. Nejde teda o zmyslový pocit.

Okrem pocitov, ktoré získavame zmyslovými orgánmi prostredníctvom receptorov hovoríme o pocite v zmysle nášho citového vzťahu  ako odozva k niekomu alebo niečomu: Mám z toho dobrý pocit.  Mám z neho zlý pocit. Pociťujem  (cítim) tu zlú atmosféru, a pod.

Pocit ako nálada, teda celkový citový stav našej bytosti v danom okamihy: Pri pohľade z tejto hory pociťujem pokoj (radosť, a pod.).

Pod pocitom ďalej môžeme rozumieť zážitok: Návšteva múzea (divadla, koncertu, a pod.) zanechala vo mne nazabudnutelný pocit (nezabudnutelné pocity).

Pocit ako vnímanie, ktoré je sprostredkované duchom človeka, teda nie zmyslovými orgánmi: Nikoho som nevidel, ale pociťoval som, (pocítil som), že v miestnosti nie som sám. V týchto prípadoch ide o interakciu ducha s duchom, alebo o poznanie sprostredkované intuíciou, ktorá je zložkou ducha človeka. Tiež: Silne pociťujem Božiu prítomnosť… alebo: V tomto spoločenstve bola duchovná atmosféra - pocítil som duchovnú atmosféru.

Často sa slová (pojmy) pocit a cit navzájom zamieňajú a slovom cit sa bežne označuje pocit, a naopak. Preto pri slove pocit je potrebné uvážiť, ktorý alebo aký význam tohto slova má hovoriaci na mysli. Platí to predovšetkým v duchovnej oblasti a vtedy, keď hovoriaci slovom pocit označuje duchovný zážitok, ktorý je sprostredkovaný duchom človeka a nie zmyslovými orgánmi. Vnímanie  Božej prítomnosti je skôr zážitkom, prežívaním, ako pocitom. Treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že slovenčina nemá jedno slovo (jeden pojem) na vyjadrenie skutočnosti: byť/nachádzať sa v Božej prítomnosti a pomáha si preto aj slovom pocit, čo u mnohých vedie k neporozumeniu čo tým chce hovoriaci povedať. Veriaci v Ježiša Krista to, že je v Božej prítomnosti, napríklad, že jeho modlitba bola vypočutá, rozpoznáva svojim duchom, a napriek tomu to často označuje/pomenováva slovami: Pocítil som, že…

Pociťovanie: 

Pociťovanie je nadobúdanie pocitov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; utváranie sa pocitu, podproces vnímania.

Vytvorené dňa: 11. 5. 2012.

Upravené dňa: 16. 7. 2013.