V úzko logickom význame označuje tento termín výpoveď, na ktorej závisí iná výpoveď takým spôsobom, že keď A je pravdivé (alebo nepravdivé), potom B také isté. Menovite v tomto zmysle sa používa podmienka nutná (ak má platiť B, musí platiť A) a podmienka postačujúca (pre platnosť B stačí, aby platilo A).

Keď sa slovo používa o javoch, nesmie sa zamieňať za príčinu, lebo podmienka je síce potrebná pre pre vyvolanie účinku, nie však rozhodujúca. V tomto prípade sa slovo často používa v plurále.