Vo veľmi obecnom zmysle ide o akt alebo možnosť porozumieť. Ak berieme do úvahy viac psychologické hľadisko, ide o akt dobrej vôle voči druhému.

V humanitných vedách sa porozumenie stavia oproti vysvetleniu (explikácii), a to ako schopnosť vyložiť ľudskú skutočnosť spôsobom globálnym, neanalytickým a s objasnením jej významu: namiesto hľadania zákonitostí odpovedajúcich fyzikálno – matematickému modelu, uplatňuje sa tu odhaľovanie zmyslu. Takýto metodický prístup naväzuje na tradície „aristotelovské“ alebo hermeneutické, ktoré stavajú do popredia finalitu a zámernosť.

„Vcítenie“, ktoré porozumenie vyžaduje, len rázu psychologického: je treba „postaviť sa miesto“ aktérov nielen preto, aby sme našli prežitý kontext, ale aby sme sa zúčastňovali (účastnili) ich spôsobu života v najširšom zmysle.