To, čo bytosti chýba k zaisteniu jej organického života. Psychologicky sa potreba prejavuje skľúčeným stavom vedomia, ktorý sprevádza nedostatok niečoho pre život nevyhnutného, alebo čo jedinec za takéto považuje.

Všeobecne sa rozlišujú na jednej strane prvotné prirodzené potreby, nutné pre okamžité prežitie (napríklad hlad, smäd), a potreby druhotné, ktorých uspokojenie je možné na nejakú dobu odložiť. Na druhej strane sú to potreby kultúrne, to sú vzniknuté v spoločenskom prostredí. Toto rozlíšenie nie je absolútne: aj tá najumelešia potreba je v skutočnosti podstatná pre človeka, pre ktorého je „to nadbytočné“ („trochu naviac k životu“) dôvodom žiť.