Povesť je to, čo sa rozpráva, hovorí; správa, povedačka (pravdivá aj vymyslená); ľudské reči; dobré alebo zlé meno človeka alebo skupiny ľudí; sláva, hanba, klebeta.

To, čo sa počuje o niekom alebo niečom, čo sa rozpráva, čo sa roznáša od ucha k uchu (1. Mojžišova 29:13; Izaiáš 23:5; Marek 1:28, 13:7 a iné), napr. skutočnosť, že s niekým je Boh (Jozua 6:27; 4. Mojžišova14:15; 5. Mojžišova 2:25; 1. Kráľovská 10:1; Ester 9:4), alebo že niekoho posiela, aby vykonal jeho súd (Jeremiáš 6:24), alebo že sám súdi (Náhum 3:19), a pod.

Povesť o Hospodinovi = správa o jeho skutkoch (Izaiáš 66:19), o jeho múdrosti (Jób 28:22).

Povesť v zmysle zlej správy, napr. 1. Samuelova 2:24, 4:19; 2. Samuelova 13:30; 1. Kráľov 2:28; 2. Kráľov 19:7; Jeremiáš 10:22, 49:14, 51:46; Ezechiel 21:7 (zlá povesť Príslovie 25:10 proti dobrej povesti Príslovie 15:30), zlé reči (1. Mojžišova 37:2), povesť zlého (špatného; nedobrého) mena (5. Mojžišova 22:19, Nehemiáš 6:13), klebety, pohanenie, utŕhanie na cti (Ezechiel 36:3; 4. Mojžišova 14:36; Žalm 31:14). „Celé mesto bolo vzrušené = rozniesla sa o nich povesť po celom meste“ (Rút 1:19).

V Starom zákone bolo zakázané roznášať lživé (nepravdivé) povesti (2. Mojžišova 23:1, pozri 2. Mojžišova 20:16), ale vyučovaní sú vyzývaní, aby sa neľakali zlých správ (Jeremiáš 51:46; porovn. Matúš 24:6; Marek 13:7), ktoré predpovedajú eschatologické udalosti.

Žalm 112:7 blahoslaví človeka, ktorý sa bojí Hospodina, lebo taký „Nebojí sa zlej zvesti; jeho srdce stojí pevne; dôveruje Hospodinovi.“ V 2. Korintským 6:8 Pavol vyznáva, sa dokazuje, že je Božím služobníkom a to cez dobrú a aj zlú povesť, t.j. tým, že či je zahrnutý pochvalou alebo pohanou (klebetou)- porovnaj Matúš 5:11; Lukáš 6:22; Ján 7:12; 1. Korintským 4:9-13; Galatským 1:10; 1. Petrov 4:14.

Vytvorené dňa: 6. mája 2013.

Upravené dňa: 6. mája 2013.