Z obvyklého významu slova (čo má byť, respektíve čo sa má robiť) morálna reflexia pojem záväznosti.

Kant rozlišuje jednanie konané v zhode s povinnosťou od jednania konaného „z povinnosťou“. Prvý prípad nemá nič spoločného s morálkou (napr. všeobecná povinnosť vojenskej prezenčnej služby). Jedinec jedná bez mravného úsilia a bez zásluhy, lebo do hry vstupujú súkromné záujmy, ktorých orientácia je zhodná s tou, ktorú by si vyžadovala povinnosť, keby sa na ňu bral ohľad. Ak však jedinec jedná „z povinnosti“, je možné ho považovať za skutočne morálneho: bojuje poprípade proti svojim vlastným sklonom, a pristupuje teda k poznaniu toho, čo vyžaduje morálny zákon, zákon racionálny, ktorý je dôležitý nie svojim obsahom, ale jedine vďaka svojej vlastnej forme, tzn. Tým faktom, že označuje záväzok všeobecne platný.