Právo je to, čo je zhodné s nejakým pravidlom, alebo to, čo je dovolené (v tomto význame môže byť slovo použité v plurále).

V prvom prípade otvára právo pre nejaký subjekt možnosť, aby sa ho dovolával alebo ho vymáhal (napr. právo odpovede). V druhom prípade je právo potvrdené zákonmi viac či menej jasnými, alebo je zhodné – v najsilnejšom slova zmysle – s morálnou povinnosťou.

V protiklade k faktu je právo to, čo je legitímne, a to na rozdiel od skutočnosti, ktorá takou nemusí byť (tradičný protiklad medzi de iure – podľa práva – a de facto – v skutočnosti).

Z právneho hľadiska rozoznávame právo pozitívne, ktoré vyplýva z písaných zákonov, od práva prirodzeného, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle na akomkoľvek zákonodárstve (niekedy hovoríme o zvykovom práve).

Právo vytvára vonkajšiu inštanciu, ktorá zaručuje, že ľudia môžu rozvíjať svoje vzťahy v danom rámci. Preto sa právo stavia proti sile (násiliu).