previnenie: Stav toho, kto je z trestného hľadiska vinný (alebo zodpovedný) za ťažkú chybu. Alebo ide o pocit toho, kto si je vedomý, že porušil nejaké mravné (alebo náboženské) pravidlo pri znalosti príčiny.

Kresťanskí existencionalisti od Kiekergarda pripisujú previneniu ontologický význam: odhaľuje v úzkosti konečnosť človeka vydaného hriechu.

V psychopatológii (melanchólia, schizofrénia) pocit previnenia je strastný a nutkavý stav podvedomého pôvodu, key sa jednotlivec obviňuje z chých, ktoré nespáchal alebo ich význam preháňa.