(z lat. ratio, dôvod, rozum): Týmto termínom je možné nazvať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska prehlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda nič nie je nepochopiteľné rozumom.

Racionalizmus tvrdí, že poznanie princípov je apriórne. V tomto prípade rozlišujeme medzi absolútnym racionalizmom (Platón, Descartes), ktorý prakticky neponecháva miesto skúsenosti a Kantovým kritickým racionalizmom, podľa ktorého apriórnosti rozumu odpovedá skúsenosť, ktorú rozum triedi podľa vopred danej schémy.

Racionalizmus sa domnieva, že racionálne myslenie môže postihnúť absolútnu pravdu, pretože sa riadi tými istými zákonitosťami, akým podlieha aj skutočnosť. Súčasný racionalizmus opustil predstavu absolútna a ponecháva pre rozum možnosť postihnúť skutočnosť, predovšetkým vedecky spracovaným poznaním.

V teologickom slovníku výraz označuje postoj, ktorý je z náboženských postojov ochotný uznať len to, čo neodporuje požiadavkám rozumu alebo „prirodzenému poznaniu“ a nedôveruje žiadnemu zjaveniu.