redundancia

/lat. → angl./  odb.  1. mat. použitie väčšieho počtu prvkov ako je nevyhnutné na splnenie, realizáciu danej (požadovanej) funkcie; nadbytočnosť, nadbytok


2. inf. metóda na zvýšenie spoľahlivosti sústavy použitím ďalších sústav alebo prvkov, ktoré môžu byť zapojené v rovnakom pracovnom režime po celý pracovný čas alebo až po vzniku poruchy





Vytvorené dňa: 17. 6. 2014.

Upravené dňa:  17. 6. 2014.