redundantný, redundančný

/lat. → angl./  odb. 1. spôsobený redundanciou; súvisiaci s redundanciou; nadbytočný  2. spôsobujúci redundanciu

Príklad: "Zažil som nadprirodzenú zázračnú udalosť…". V tejto vete je jedno prídavné meno nadbytočné (redudantné).