relatívny, relativita, relativizmus


Relatívny (z lat. relativus, vzťažný):

- to, čo nie je absolútne, teda v užšom zmysle to, čo nie je sebestačné a je závislé na inom člene alebo objekte;

- poprípade označuje poznanie, včetne vedeckého, ak chceme dať najavo, že je to len reprezentácia skutočnosti.

Relativita označuje povahu toho, čo je relatívne. Tak sa hovorí o relativite poznania, aby sme dali najavo, buď že môžeme poznať len fenomény a nie veci o sebe, alebo že každé poznanie je relatívne vzhľadom k fyzickej a duševnej konštitúcii ľudskej bytosti (priestorový a časový rámec, medze chápavosti, atď.).

 

Teória relativity, prvýkrát vyslovená A. Einsteinom v roku 1905 („špeciálna teória relativity“) a zovšeobecnená a rozvíjaná od roku 1913 („všeobecná teória relativity“) hovorí, že neexistuje pevná a univerzálna sústava, vzhľadom ku ktorej by sme mohli merať pohyb. Pohyb je vždy relatívny vzhľadom k určitej súradnicovej sústave (súradnicovému/vzťažnému bodu), ale „celok fyzických javov je vždy taký, že nedovoľuje zaviesť pojem absolútneho pohyb“ (Einstein).

 

Relativizmom nazývame každú doktrínu, ktorá popiera existenciu absolútnej pravdy alebo možnosť jej rozumového poznania a prehlasuje preto, že poznanie je relatívne. Relativizmus sa stavia do protikladu s dogmatizmom a skepticizmom.

 

Mravný relativizmus uvedomujúci si aké veľké je množstvo mravných predpisov a zákazov, odmieta každú teoretickú morálku, ktorá by navrhovala všeobecne platné pravidlá.

 

Vedecký relativizmus tvrdí, že vo vedách pravda nie je definitívna, ale že si postupne rozumom vytvárame pochopiteľnú konštrukciu sveta, neustále uvádzanú do pochybnosti.