Rozlišovací znak ľudstva (Aristoteles definuje človeka ako rozumného živočícha); rozum je predovšetkým schopnosť počítať a dávať dôkazy o presnosti výpočtov.

Schopnosť dobre usudzovať, „rozlišovať dobro a zlo, pravdu a nepravdu“.

Schopnosť usudzovať („rozumovať“), to je diskurzívne rozvádzať a kombinovať pojmy a tvrdenia podľa podľa logických pravidiel usudzovania; môže sa tiež stáť nástrojom zdôvodňovania, keď upadne a oprie sa o neisté základy.

Ako schopnosť vytyčovania princípov sa rozum dovoláva štruktúr myslenia potiaľ, že myslenie sa opiera o vedúce princípy, dovoľujúce usporiadať fakty dané skúsenosťou.

Podľa poznatkov antropológov v určitom okamžiku dejín existujú súčasne odlišné spôsoby myslenia dané rôznosťou kultúr, ale vyskytujú sa aj vo vnútri jednej kultúry či dokonca aj u toho istého jedinca. Následkom toho si už rozum nepredstavujeme staticky alebo všeobecne platný, ale vidíme ho dynamicky ako súhrn pravidiel zaisťujúcich v danom kultúrnom celku (historickom alebo zemepisnom) spoločné dorozumenie a vzájomnú zdieľnosť.