(gr. rhythmos, pomer, miera, rytmus): Vzniká periodickým a pravidelným striedaním, ktoré ruší jednotvárnosť trvania a vnáša do času poriadok. Stretávame sa s ním predovšetkým v umení (tanec, hudba, básnictvo).

U Grékov rytmus viac menej splýva s kadenciou, avšak odlišnosť rytmu vychádza najavo, keď sa vyskytuje pri živých organizmov, a predovšetkým v ľudskej činnosti. Práca pri bežiacom páse v továrni sa riadi „kadenciou“, založenou na „nepretržitom pohybe pásu“, ktorá je tak mechanická ako tikanie hodiniek, a teda neprirodzená a neľudská. Povaha a dôstojnosť človeka si naproti tomu žiada takú činnosť, ktorá jedincovi poskytuje „okamžiky zastavenia, kratučké ako blesk, ktoré tvoria tajomstvo rytmu“ ( S. Weilová).