Adjektívum skutočný sa týka vecí a označuje to, čo je dané, čo fakticky existuje. Teda je v protiklade ako k tomu čo je zdanlivé a klamné, tak aj k tomu, čo je abstraktné, predstavové alebo poznateľné, lebo realita predpokladá konkrétnu existenciu.

V logike stojí skutočné ako proti možnému, tak aj proti nutnému.

Substantívum používame vo výraze „zmysel pre skutočnosť“, čo je nielen schopnosť správne vnímať, ale tiež vnímanej skutočnosti sa prispôsobiť (vecnosť).

Existujú však rôzne úrovne skutočnosti. To, čo sa zmyslom vnucuje, môžeme chápať ako menej reálne než metafyzická skutočnosť, ktorú vníma náš duch.