(z gr. sofisma, bystré, vychytralé tvrdenie): Sofizma je tvrdenie zdanlivo logické, ktoré však dospieva k neprijateľnému záveru buď svojou absurditou, alebo zámerne nesprávnym použitím pravidiel dedukcie.

Tradične sa pripúšťa, že sofizmu od paralogizmu odlišuje zámerná snaha klamať. Sofizma môže byť rovnako použitá s cieľom šokovať poslucháčov a tých ich primäť k hlbšej reflexii.

Spočiatku pojem sofista, ktorý označoval profesionálneho učiteľa rečníctva a argumentácie, nemal v sebe nič pejoratívneho. Až Platón vtlačil sofistom povesť šarlatánov, púhych „priateľov zdania“, ktorí málo dbajú na pravdu, čím sa podľa neho líšia od filozofov. Až moderná kritika konštatovala že dielo sofistov nie je zavrhnutiahodné