(z gr. systéma, zložený, usporiadaný celok): Štruktúrovaná sústava prvkov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú alebo riadia rovnakými pravidlami (napr. školský systém, nervový systém, obranný systém).

V lingvistike a etnológii sa tento pojem používa pre štruktúry, ktoré tvoria sústavu prvkov nejakého jazyka alebo sociálnej skupiny.

Vedecké a filozofické myslenie sa snaží nájsť svoj zmysel a zdôvodnenie tým, že vytvára systematizované sústavy ideí, ktoré sú prísne vzájomne prepojené a tvoria organizovaný celok (Newtonov systém, Descartov systém). V tomto ohľade sa dá povedať, že Heglov systém je najdokonalejší systém v dejinách filozofie: má nielen dokonalú vnútornú organizáciu, ale je tiež schopný vytvoriť systematickú panorámu celej predchádzajúcej filozofie. Kierkegaard naproti tomu tvrdí, že existencia so svojou permanentnou otvorenosťou sa vzpiera akejkoľvek systematizácii.