(z gr. to auto legein, hovoriť to isté): V logike označuje vetu, ktorej prísudok opakuje podmet a to buď v identických výrazoch, alebo nie. Napríklad: život je to, čo žije.

V pejoratívnom význame často označuje zdanlivé výklady či definície, ktoré oznamujú tú istú vec dvoma rôznymi spôsobmi, napríklad: ópium uspáva, pretože má uspávacie účinky. Niektorí súčasní logici tak nazývajú výraz, ktorý zostáva formálne pravdivý bez ohľadu na pravdivostnú hodnotu svojich zložiek. Na tomto základe ja sama logika hľadaním a štúdiom tautológií, to je zmien, ktorými môže prejsť výpoveď v súlade s prijatými jazykovými konvenciami. V tomto zmysle sú totiž formálne disciplíny (logika a matematika) tautologickými, pretože akýkoľvek dôkaz je len ozrejmením toho, čo už bolo obsiahnuté vo východzích axiómach.