(z gr. techné, umenie, schopnosť, remeslo): V pôvodnom význame technika znamenala súhrn kodifikovaných a prenosných postupov v remesle a v umení, ktorými dosahujeme účel, ktorý považujeme za užitočný.

V modernej filozofii tento výraz evokuje skôr súhrn procesov založených na vedeckom poznaní a umožňujúcich toto poznanie aplikovať. V užšom poňatí je to súhrn procesov v estetike, ktoré sú spojené s určitou umeleckou formou alebo s určitým umelcom.

Technický označuje to, čo má vzťah k výrobnej činnosti (menovite manuálnej) v protiklade k teoretickému poznaniu. V estetike to, čo sa týka predmetu diela. Rovnako označuje to, čo sa v odbornom jazyku líši od bežného užitia (napr. technický výraz).

Technológia znamená štúdium technických postupov (náradia, materiálu) v ich vzťahu k rozvoju civilizácii. Presnejšie: teoretický prístup k určitej technike (poľnohospodárstvo, elektrotechnika, informatika a pod.).

Technokracia z historického hľadiska bola sociálno-politická teória v USA, ktorá hlásala nutnosť vlády technických odborníkov z rôznych oblastí vedy, a predovšetkým ekonómov, ktorí by riadili spoločnosť na základe vedeckých poznatkov. Na základe tohto výraz máva často pejoratívny význam a je ním označovaná skutočná vláda technikov a veľkopodnikateľov, buď na úrovni podnikov alebo na úrovni štátu.