Pojem predpokladá predovšetkým duševnú činnosť, čo nevyplýva z gréckej etymológie (theória; nazeranie, pozorovanie).

V obecnom význame označuje špekulatívne poznanie, abstraktné a nezúčastnené a je klasickým protikladom „praxe“, to je realizácie: tak rozlišujeme teoretickú fyziku a jej praktické aplikácie. Môže však tiež znamenať súhrn pravidiel, ktoré majú viesť k jednaniu (revolučná teória). Pojem môže byť rovnako použitý vo význame osobnej hypotézy alebo názoru a pokiaľ sa vzďaľuje od reality nadobúda pejoratívny význam.

Na druhej strane teória ako systematicky usporiadaný celok, spočívajúci na obecných hypotézach, usilujúci sa o vysvetlenie nejakého javu a aplikovaná v oblasti experimentálnych vied, prispieva k zdokonaleniu vedeckej konštrukcii. V tomto prípade teória buď len syntetizuje zvláštne zákony a spája ich s určitým princípom, z ktorého sú odvodené matematicky, alebo vo forme „veľkej hypotézy“ prekračuje hranice (známych) zákonov a hľadá hlboké príčiny javu.