(lat. tolerantia, znášanlivosť): Termín sa prvýkrát objavil v 16. storočí (doba náboženských vojen) a bol niekedy chápaný pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo kacírstva).

V dnešnej dobe (minimálne od 18. storočia) je chápaný ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje odlišné od druhých.

Z mravného hľadiska však pojem zostáva dvojznačný, pretože tolerancia môže byť tiež len púhym dôsledkom skepticizmu, pripúšťajúcim, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorú by stálo za to vášnivo obhajovať.