V bežnom jazyku je to akt, ktorým pozitívne myslíme či vyslovujeme, čo považujeme za pravdivé. Keď Spinóza definuje trvanie ako „neobmedzené pokračovanie existencie“ stavia ho proti času: „čas slúži k určeniu trvania, miery a kvantity“.

Pre Bergsona čas je homogénný a merateľný, zatiaľčo trvanie je charakterizované svojou čistou a kvalitatívnou rôznorodosťou. Postihované vedomím v metafyzickej intuícii stáva sa trvanie podstatnou skutočnosťou, príznačnou pre pohyblivosť a zmenu, ktoré postihujú okrem mňa aj všetky ostatné bytosti.