(z lat. ú, nie a topos, miesto): Termín, ktorý etymologicky znamená „nikde“. V širšom slova zmysle utópiou nazývame každú imaginárnu a neuskutočniteľnú spoločnosť, ktorá však môže inšpirovať politické myslenie.

Úkon rozumového vedomia, ktorým subjekt uskutočňuje objav seba samého. Uvedomovanie, neoddeliteľné od filozofického uvažovania, je rozdielne od vedeckého objavovania sveta objektov.

Citový fenomén tiesnivého nepokoja a strachu bez určitého predmetu – na rozdiel od strachu, ktorý sa vždy týka viacmenej určitého predmetu – sprevádzaný neurovegetatívnymi zmenami ako je pocit tlaku, dusenia, potenia, tráviace ťažkosti.

Existencionálna  filozofia (a existencionalizmus) už od Kierkegaarda v nej vidí ontologický pocit, v ktorom môže objaviť nielen svoju slobodu, ale tiež „ohrozenosť ničotou a absurdnou povahou života“.