Myšlienková operácia vychádzajúca z jedného alebo niekoľkých tvrdení uznaných za správne (premisy) a preukazujúcich nakoniec pravdu alebo nepravdu, alebo pravdepodobnosť jej záveru. Usudzovanie sa podobá vývodu/vyvedeniu, ale spravidla býva rozvinutejšie. |
|
(z lat. ú, nie a topos, miesto): Termín, ktorý etymologicky znamená „nikde“. V širšom slova zmysle utópiou nazývame každú imaginárnu a neuskutočniteľnú spoločnosť, ktorá však môže inšpirovať politické myslenie. |
Úkon rozumového vedomia, ktorým subjekt uskutočňuje objav seba samého. Uvedomovanie, neoddeliteľné od filozofického uvažovania, je rozdielne od vedeckého objavovania sveta objektov. |
Citový fenomén tiesnivého nepokoja a strachu bez určitého predmetu – na rozdiel od strachu, ktorý sa vždy týka viacmenej určitého predmetu – sprevádzaný neurovegetatívnymi zmenami ako je pocit tlaku, dusenia, potenia, tráviace ťažkosti.
Existencionálna filozofia (a existencionalizmus) už od Kierkegaarda v nej vidí ontologický pocit, v ktorom môže objaviť nielen svoju slobodu, ale tiež „ohrozenosť ničotou a absurdnou povahou života“. |
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 2 z 2 |