Každé prepracované a obecné rozumové poznanie, vychádzajúce z pozorovania, rozvažovania alebo experimentu, sa nazýva veda. Stojí v protiklade predovšetkým voči bezprostrednému názoru či poznatku. „Veda nie je o jednotlivom“ (Aristoteles). Predmetom vedy je teda odhaľovanie a formulovanie zákonov, ktorými sa riadia javy, a potom zostavenie teórií z týchto zákonov.

V jednotnom čísle („jedna určitá veda“) označuje veda súbor poznatkov vzťahujúcich sa ku konkrétne definovanej oblasti (fyzika, biológia, a pod.). Ak naproti tomu hovoríme o vede v obecnom zmysle, máme na mysli súbor pozitívnych vied vôbec.

Filozofia si už dávno stanovila za úlohu uvažovať o metódach vlastných každej vede (metodológia), a ďalej skúmať možnosti a predpoklady vedy obecne; táto oblasť sa nazýva epistemológia a môžu sa ňou zaoberať aj vedci.

Pod pojmom scientizmus sa rozumie dogmatický postoj, ktorý v stopách pozitivistického hnutia 19. storočia urobil z vedy uzavrený a absolutistický systém schopný vyriešiť všetky problémy človeka.

Spoločenskými vedami nazývame disciplíny, ktorých výlučným predmetom je človek v rôznych dimenziách svojej pôsobnosti (história, sociológia, etnológia, a ďalšie). FilozofiI naproti tomu prislúcha, aby vytýčila medze autonómie spoločenských vied a naviac sa znova zaoberala svojou trvalou úlohou, ktorou je zjednocovanie rozmanitosti dielčich poznatkov pomocou reflexného myslenia.