Filozofická doktrína, ktorá od Hippokrata cez Aristotela a scholastikov až po Leibniza robí zo života zvláštnu entitu, alebo ho vysvetľuje pomocou entelechie (činná podstata veci, životný tvorivý princíp), teda vnútorného životného princípu.

Obecnejšie je to každá koncepcia, podľa ktorej životné javy vychádzajú zo zvláštnej dynamiky, ktorá sa nedá redukovať na materialistickú príčinnosť – či sa o to pokúša karteziánsky alebo marxistický mechanizmus.

V širšom slova zmysle je vitalizmus každá vedecká alebo filozofická koncepcia, ktorá pripúšťa špecifičnosť života – v tom zmysle, že fyzikálne chemický základ nie je sám o sebe schopný vysvetliť poriadok a finalitu živého organizmu – pričom netvrdí, že by sa život vymykal determinizmu experimentálnej metódy.