Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov.

Je to psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostrednictvom zmyslových orgánov.

Vnímanie je prirodzená analyticko- syntetická činnosť centrálnej nervovej sústavy pri usporadúvaní, štrukturovaní jednotlivých pocitov do zmysluplných útvarov. Vnímanie je subjektivne poznávanie reality, nie je to však proces pasívny.

Vnímanie existuje vo vzájomnej spätosti s pociťovaním, bez ktorého nemôže existovať. Nemáme možnosť pociťovať, vidieť len zelenú farbu, alebo zeleň ako takú. Vždy je niečo zelené. Okolité predmety a javy percipujeme ako celky.

Vnímanie závisí od predchádzajúcich poznatkov a skúseností. Čím väčšie skúsenosti a poznatky má človek o objektoch, ktoré vníma, tým pestrejší a bohatší je obsah jeho vnemov.

Vnímanie závisí od vrodených daností organizmu. Vnemy zdravého človeka sú kvalitatívne dokonalejšie ako vnemy zmyslovo a psychicky znevýhodneného jednotlivca.

Vnímanie závisí aj od aktivácie a motivácie vnímajúceho človeka, od jeho potrieb, záujmov a postojov.

Na základe percepčnej funkcie zmyslových orgánov a analyticko-syntetickej činnosti mozgovej kôry rozoznávame viacero druhov vnímania.

Názory na percepciu vo filozofii

Percepcia sú dojmy (pocity) a idey (zmyslové obrazy pamäti) v ich jednotlivosti i súhrnne. Percepcia je nižšia (neuvedomená) forma duchovna. Podľa Aristotela je vnímanie prvý stupeň poznania, ukazuje zovňajšok vecí. Podľa Protagora je vnímanie totožné s poznaním. Vnímanie sa mení podľa veku a stavu tela. Podľa J. Piageta vnímanie vzniká z primárnych senzoricko-motorických reakcií, ktoré sa stávajú pohyblivejšie a bohatšie, najmä v situáciách, ktoré sú príliš komplexné na to, aby mohli byť štruktúrou okamžitou. Vnemy sú závislé od vnemového poľa, no nie sú výsledkami vnímania (vnímacej činnosti), hoci sú ním podmienené. No na druhej strane vnemy nie sú ani v počiatočných štádiách ešte štruktúrované. Ich štrukturácia sa odohráva činnosťou jedinca, ktorý sa s realitou stýka a vytvára senzoricko-motorickou činnosťou celostné, ale sprvu neadekvátne schémy. Vnímanie je subjektívne skresľujúce, pretože jedinec nadväzuje síce bezprostredný kontakt s predmetom, ale ide iba o kontakt čiastočný. Štruktúry, ktoré vytvára vnímanie, sú štatistickej povahy a na rozdiel od myšlienkových štruktúr sú nevratné. Vnímanie sa vzájomne ovplyvňuje s myslením, samo osebe by nikdy nedospelo k poznaniu napr. toho, že slnko na východe nevychádza, ale že Zem sa otáča okolo svojej osi.

Vytvorené dňa: 16. 7. 2013.

Upravené dňa: 16. 7. 2013.