Hovorí sa v logike o dvoch triedach, ktoré nemajú žiaden spoločný rys alebo o dvoch nezlučiteľných rysoch v jednom subjekte.

Ako zákon vylúčenie tretieho (lat., tertium non datur) označuje klasická (dvojhodnotová) logika jeden zo základných princípov racionálneho myslenia“ dva protikladné výroky nemôžu byť súčasne oba pravdivé, pretože pravdivosť jedného implikuje nepravdivosť druhého.