Operácia, ktorá vypudzuje a udržuje mimo vedomia predstavy (obrazy, myšlienky, spomienky) spojené s nejakým pudom, ktorého ukojenie by bolo nezlučiteľné s požiadavkami mravnosti. „Teória vytesnenia je uholný kameň, na ktorom spočíva celá stavba psychoanalýzy“ (S. Freud).