Pojem vychádza buď z pojmu pravidlo, alebo z pojmu nutnosť.

V prvom prípade ide o zákon v zmysle právnickom alebo pozitívny zákon, ktorý vychádza z politickej moci a je vedený zámerom usmerňovať jednanie určitej danej (konkrétnej) spoločnosti. V rozšírenom chápaní k tomuto patria tiež neupresnené nepísané pravidlá či povinnosti ukladané spoločenským vedomím (čestnosť, dobré spôsoby).

A konečne ide o morálnu normu, ukladanú morálnemu vedomiu (svedomiu) subjektu v podobe kategorického imperatívu.

Morálny zákon spolu s logickou normou, ktorá definuje univerzálne zákony myslenia, a normami estetickej oblasti života, tvoria objekt vied označených ako normatívne. Všetky uvedené prípady, vrátane Božích zákonov, majú spoločné to, že spočívajú na požiadavkách, na niečom, čo ako také môže byť prestúpené, a teda nesú so sebou aj sankcie (výmery trestov).