-u m. /gréc. → lat./ 1. náb. starohebrejské modlitby, prosby a nábožné piesne; biblický spev 2. kniž. citlivá zádumčivá báseň alebo pieseň

žalm (ako slovesný druh). Týmto slovom odvodeným z gréckeho psalmos (pieseň sprevádzaná brnkacím nástrojom), cez latinské psalmus sa prekladá hebr. mizmôr, čo je označenie spevu sprevádzaného hudbou.

žalmický

/gréc. →lat./ odb. majúci ráz žalmov; žalmový

žalmista

-u m. /gréc. →lat./ odb. 1. skladateľ, autor žalmov 2. spevák žalmov

V apoštolských zboroch bol pestovaný spev rôznych piesní, tiež žalmov:

„Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate vo všetkej múdrosti; učiaci a napomínajúci sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami v milosti spievajúci vo svojom srdci Pánovi.“ (Kolosenským 3:16);

„hovoriac si navzájom žalmami a hymnami a duchovnými piesňami spievajúc a hudúc vo svojom srdci Pánovi“ (Efezským 5:19).

Pritom sa s určitosťou nedá tvrdiť (podľa Adolfa Novotného, Biblický slovník, II. diel, heslo žalm, žalmy), či je tu slovom žalmy označovaný druh piesne, alebo starozákonné žalmy.