V kresťanskej literatúre na tému manželstva ľudí, ktorí po rozvode ich predchádzajúceho manželstva uzavreli ďalšie (nové) manželstvo aj keď ich predchádzajúci partner (partneri) ešte žije (žijú), existuje väčší počet postojov k takémuto manželstvu a návrhov na riešenie takto vzniknutého stavu. Tento článok je volné (inde nepublikované) pokračovanie predchádzajúceho článku Čo s manželstvom predtým rozvedených?

Novozmluvné spisy, ako sme písali v predchádzajúcom článku, na otázku: „Aké konkrétne riešenie takéhoto „manželstva“ a takto vzniknutého cudzoložného stavu, bude možné považovať za trvalé pokánie a trvalú nápravu (za trvalé riešenie)?“ neuvádzajú priamu, výslovnú odpoveď, a tým nedávajú priame konkrétne rozriešenie takto vzniknutého cudzoložného stavu. Ostávajú len pri konštatovaní, že takéto manželstvo je pretrvávajúcim cudzoložstvom/cudzoložením a obaja sú cudzoložníkmi. Preto trvalé riešenie tejto situácie musí ísť cestou ukončenia stavu cudzoložstva, a to je možné len dvoma spôsobmi:

1. Učiniť pokánie z toho stavu a v ďalšom žiť vo vzťahu (stave) odlúčenia „od lože“. To znamená, že potom ďalej už majú „oddelené spálne“ pri zachovaní spoločnej domácnosti ako ekonomickej a sociálnej jednotky. To by bolo faktické ukončenie sexuálneho vzťahu medzi nimi, a tým aj ukončenie cudzoložstva. Ale ak to nedokážu (ak sa nevedia zdržať), tak je možný už len druhý spôsob.

2. Pokánie a odlúčenie „od stola a lože“. To znamená úplný rozchod a ukončenie tohto „manželstva“ de facto a de jure.

V oboch spôsoboch sú možné rôzne varianty, ale oba uvedené spôsoby (aj vo svojich možných variantoch) riešia podstatu problému „manželstva“ predtým rozvedených a tou je: cudzoloženie v tomto vzťahu a cudzoloženie ukončujú. Tým vedú k trvalému rozriešeniu problému tohto „manželstva“.

Existujú rôzne ľudské postoje k takýmto manželstvám a aj rôzne ľudské riešenia tohto stavu. Písmo však jednoznačne a nekompromisne označuje manželstvo ľudí, z ktorých aspoň jeden je rozvedený a pritom jeho predchádzajúci partner ešte žije, za pretrvávajúce cudzoložstvo, za pretrvávajúce cudzoloženie. Z tohto pomenovania niet žiadnej výnimky, niet žiadneho úniku! Preto riešenie, ktoré chce byť trvalým riešením tohto hriešneho "manželského" stavu, sa musí zamerať na rozriešenie, čiže ukončenie stavu cudzoložstva takéhoto "manželstva".

Boh je milostivý a odpúšťajúci. Tak je tomu aj v prípade „manželstva“ predtým rozvedených, ak obaja dotyční uznajú svoj hriech, oľutujú ho, vyznajú ho a hriech opustia. Opustiť hriech v tomto prípade znamená ukončiť cudzoloženie/cudzoložstvo. Boh hriech odpustí, ale dôsledky hriechu obom dotyčným zostanú a musia si ich obaja niesť a zmieriť sa s nimi, nech by boli akékoľvek.

V ďalších pripravovaných článkoch sa budeme zaoberať niektorými jednotlivými postojmi k manželstvu predtým rozvedených.

Umiestnené na web dňa: 3. 4. 2014.

Upravené dňa: 3. 4. 2014.