Hovorí sa v logike o dvoch triedach, ktoré nemajú žiaden spoločný rys alebo o dvoch nezlučiteľných rysoch v jednom subjekte.

Výnimka, vyňatie, je akt, ktorým sa určitý prípad vylučuje z nejakého pravidla či normy, hoci by sa naň dalo teoreticky uplatniť, a to buď z dôvodu zvyku (v gramatike), na základe pozorovania (biologické alebo iné prírodné anomálie), alebo preto, že vybočuje z predpokladaného rámca použitia použitia zákona. Výnimka je tento vylúčený prípad sám.

Každé vyjadrenie súdu, príkazu, rady, atď. Lingvistika rozlišuje výpovede konštatujúce (ktoré popisujú alebo len konštatujú, čo je a podávajú informácie) a výpovede performačné (ktoré vedú k nejakej udalosti, ktorá by bez nich nemohla nastáť).

Vo vlastnom slova zmysle: slovné vyjadrenie, výpoveď, ktorá môže byť kvalifikovaná ako pravdivá alebo nepravdivá a o ktorej je možné tvrdiť, že predpokladá súd, aspoň potenciálny.

Operácia, ktorá vypudzuje a udržuje mimo vedomia predstavy (obrazy, myšlienky, spomienky) spojené s nejakým pudom, ktorého ukojenie by bolo nezlučiteľné s požiadavkami mravnosti. „Teória vytesnenia je uholný kameň, na ktorom spočíva celá stavba psychoanalýzy“ (S. Freud).

Zmysel spojený so znakom, či skupine zvláštnych znakov, či už prirodzených, alebo umelých.