Zmienkami o žiadosti dávajú ako Starý tak aj Nový zákon mnohé a rozmanité pohľady na ľudskú bytosť.

V Starom zákone žiadosť znamená oveľa viac ako len túžbu, želanie či požadovanie. Zúčastňuje sa jej celá osobnosť človeka (Deuteronómium 14:26), teda celá duša („ja“). Preto sa často môže stať žiadostivosťou, viesť k závisti, žiarlivosti, a pod. Žiadosť je sklonom duše (2. Samuelova 3:21). Ak je za hriešnym sklonom či túžbou celá duša, potom sa hovorí, že dušu prepadla žiadostivosť (Numeri 11:4 a 6). Práve proti tomuto druhu žiadostivosti sa obracia 10. prikázanie (Exodus 20:17), pretože tam, kde sa rozmáha žiadosť, je ohrozené blaho celého spoločenstva (Jeremiáš 6:13-15).

V Novom zákone je hriešna žiadosť stimulovaná rozhodnutím zbohatnúť (1. Timoteovi 6:9) do tej miery, že je stotožňovaná s „milovaním peňazí“ (verš 10). Môže sa však tiež prejaviť v zakázanej sexuálnej žiadosti (Matúš 5:28) alebo v tom, čo Pavel nazýva „sklony tela a sebecké záujmy“ (žiadosť tela; to čo sa páči telu a mysli). Nový zákon tiež svedčí o tom, čo sa dá vypozorovať z praxe (zo života), že ak sa tieto hriešne túžby realizujú a človek sa im nevzoprie (nedôjde k ich ukrižovaniu), stávajú sa ohňom spaľujúcim (Kolosenským 3:5 a ďalej). A naopak, ak začne naša duša túžiť po Bohu (Rímskym 10:2) a jeho vyšších daroch (1. Korintským 12:31), potom sa telo stáva nástrojom spravodlivosti (Rímskym 6:12).

Príbuzné heslo: žiadostivosť.

Vytvorené:  28. marca 2013.

Upravené: 28. marca 2013.