Židia si predstavovali, že duša je plná silných žiadostí, ktoré vedú k rozšíreniu jej vplyvu na iné osoby a veci.

Nazývali to slovami túžba po majetku človeka (Deuteronómium 5:21; Micheáš 2:2), túžba po nečestnom zisku (Príslovie 28:16; Jeremiáš 6:13), sebecká žiadosť (Príslovie 21:26). Jedným slovom sa toto označuje ako žiadostivosť. Starý zákon žiadostivosť zakazuje (Exodus 20:17) a Akán bol za tento zločin ukameňovaný (Józue 7:16-26).

V Novom zákone:

Akákoľvek žiadostivosť, ktorá, ak nie je ovládaná, sa môže zamerať na peniaze (Skutky 20:23; 1. Timoteovi 6:9; Rímskym 7:7); všeobecne vyjadruje nemilosrdné presadzovanie seba samého (2. Korintským 2:11, 7:2), ktoré sa zameriava na majetok v Lukášovi 12:15, ktoré Kristus v Markovi 7:22 odsudzuje. Toto slovo ide často ruka v ruke s nemravnosťou v zozname neresí (Efezkým 4:19) a pretože v tomto tkvie podstata uctievania seba, je často charakterizované ako modlárstvo v Efezským 5:5 a Kolosenským 3:5. V 2. Korintským 9:5 sa prekladá ako lakomstvo a v 2. Petrovom 2:3 ako chamtivosť (ECAV). Týmto slovom sa v 1. Korintským 12:31 vyjadruje intenzívna túžba po duchovných daroch, zatiaľ čo v Jakubovi 4:2 označuje i mimoriadne nečistý telesný boj.

Príbuzné heslo: žiadosť.

Vytvorené: 28. marca 2013.

Upravené: 28. marca 2013.