Komentár k učeniu o prvom vzkriesení z mŕtvych a vychvátení živých veriacich v evanjelium ešte pred začiatkom veľkého súženia.

V článku predkladáme komentár k učeniu, podľa ktorého k prvému vzkrieseniu z mŕtvych a vychváteniu ešte živých veriacich v evanjelium Ježiša Krista dôjde pred veľkým (Jakobovým) súžením, resp. ešte pred začiatkom posledného zo 70. „týždňov“ (týždeň-rokov) Izraelu vymeraných súdov.

I. Význam slova vychvátenie

V tomto článku slovom vychvátenie v doslovnom znení rozumieme prenesenie žijúcich veriacich v evanjelium Ježiša Krista zo zeme do ponebeských oblastí. Pán Ježiš pri svojom druhom príchode vezme svojich verných z povrchu zeme a vychváti (vytrhne) ich hore do oblakov. Vychvátenie podľa verša 1.Tesalonickým 4:16-17 je udalosť patriaca do prvého vzkriesenia mŕtvych. Konkrétne sa teda v tomto článku pojednáva o čase vychvátenia žijúcich veriacich v evanjelium Ježiša Krista z Nazareta a tým aj o čase (dobe) prvého vzkriesenia mŕtvych. Obe udalosti v skutočnosti znamenajú, že si Pán Ježiš Kristus príde pre svojich, príde pre tých, ktorí mu patria – či sú ešte živí, či už zomreli –, alebo inými slovami: príde si pre svoju Cirkev. Pretože tieto dve udalosti prebehnú odrazu, razom (verš 17) sú označované synonymickými výrazmi ako: prvé vzkriesenie, prvé vzkriesenie mŕtvych, vychvátenie, vychvátenie Cirkvi, poprípade ešte ďalšími inými. Všetky tieto synonymá označujú jednu a tú istú udalosť: Pán Ježiš Kristus príde pre svoju Nevestu.

Rôzne učenia o vychvátení

V teologickej literatúre sa uvádza, že učeniu o vychvátení Cirkvi začala byť venovaná značná pozornosť v deväťnástom storočí. V dvadsiatom storočí bola otázka týkajúca sa doby vychvátenia údajne najviac diskutovanou otázkou eschatológie (učeniu o budúcich veciach). Sformovali sa štyri tzv. premilenialistické učenia o vychvátení Cirkvi pred tisícročným kráľovstvom (miléniom). Sú nimi: čiastočné vychvátenie (tzn. že vychvátení budú len niektorí veriaci), k vychváteniu dôjde pred dobou súženia (pretribulacionizmus), k vychváteniu dôjde uprostred súženia (midtribulacionizmus) a k vychváteniu dôjde po skončení súženia (posttribulacionizmus).

V tomto článku sa budeme venovať iba druhému z nich, t. j. budeme sa venovať iba učeniu, podľa ktorého by k vychváteniu malo dôjsť pred dobou súženia. Rozborom a biblickou kritikou toho učenia však bude daná odpoveď aj na ostávajúce tri.

Poznámka autora článku: Vychvátenie Cirkvi je jedna, jednorázová neopakujúca sa udalosť. Natíska sa právoplatná otázka: Keď vychvátenie Cirkvi je jedna, jednorázová neopakujúca sa udalosť, prečo učení o nej je viacero? Nech by týchto učení bolo koľkokoľvek, pravdivé môže byť len jedno, lebo pravda o vychvátení je len jedna. Tak je tomu aj s učeniami o iných udalostiach, ako: učenie o spasení, učenie o ospravedlnení, učenie o krstoch a mnohým ďalšími. Jedno z možných vysvetlení tohto neutešeného stavu je nasledovné:

       Z pohľadu histórie hneď od počiatku vzniku Cirkvi došlo k jej indokrinácii¹⁾ nebiblickým učením. Prvými boli rôzne judaistické tendencie, ale najväčší útok bol zo strany tzv. kresťanského gnosticizmu (pozri článok Judaizmus a gnosticizmus). Ako obrana učenia apoštolov v jednotlivých cirkevných spoločnostiach vznikali lokálne krátke vieroučné vyhlásenia, ktoré si príslušné spoločenstvo potom ďalej na svojej úrovni rozvíjalo. V tom vidím pôvod a zrod rôznych a proti sebe stojacich teologických systémov. Vplyv gnosticizmu bol obmedzený a čiastočne zastavený kanonizovaním Biblie, ku ktorému došlo koncom štvrtého storočia nášho letopočtu. Rozvoj už existujúcich a vznik nových protichodných teologických systémov to však nezastavilo. Vidíme to aj v dnešných dňoch v existencii rôznych cirkevných spoločenstvách bazírujúcich na svojich vlastných teologických vyhlásenia a systémoch.

II. Učenie o vychvátení Cirkvi pred dobou súženia

Podľa učenia pretribulacionizmu k vychváteniu dôjde pred dobou veľkého súženia, ktoré stotožňuje s celým posledným "týždňom" zo sedemdesiatich „týždňov“ Izraelu vymeraných Božích súdov. Jedná sa o posledný zo sedemdesiatich „týždňov“ ako o tom prorokoval Daniel (Daniel 9:24-27). V Danielovom proroctve jeden „týždeň“ predstavuje dobu siedmych kalendárnych rokov a v náboženskej literatúre je nazvaný aj ako „týždeň-rok“ alebo ako „Danielov týždeň-rok“. Toto pomenovanie v článku budeme tiež používať. Predchádzajúcich šesťdesiatdeväť „týždňov“ (Danielových týždeň-rokov) už uplynulo. Posledný, sedemdesiaty Danielov týždeň-rok je ešte pred nami. Udalosti okolo vychvátenia Cirkvi, resp. prvého vzkriesenia, súvisia s týmto obdobím.

Počiatky tohto učenia

Podľa autora Charlesa R. Ryrieho^A) (citujem zo str. 557), ktorý je pretribulacionista, hlavný počiatočný podnet k systematizácii pretribulacionizmu dal John Nelson Darby (1800-1882). Darby chápal Cirkev ako zvláštne Božie dielo, odlišné od plánu, ktorý má Boh s Izraelom. Tento postoj spolu s premilenializmom, ktorý tiež zastával, priviedol Darbyho k názoru, že Cirkev bude vychvátená pred súžením (rozumej: pred 70. Danielovým týždeň-rokom), teda pred obdobím, keď Boh opäť bude zvláštnym spôsobom jednať s Izraelom. V dvadsiatom storočí toto učenie bolo rozvinuté a obhajované ďalšími teológmi a je súčasťou teologického systému známeho pod označením dispenzacionalizmus.

Poznámka autora článku: V učení pretribulacionizmu, ako aj v celom dispenzacionalizme, sa vychádza zo základného predpokladu (základnej premisy), že Cirkev a Izrael, aaj čo sa týka spasenia, sú dva odlišné oddelené subjekty a Boh s nimi (aj čo sa týka spasenia) odlišne jedná. Spasenie však vždy bolo, je a bude len zo samotnej viery (protestantské: sola fide) a to platí pre Židov a rovnako aj pre pohanov. Všetci vyvolení na spasenie zo Židov a pohanov sa budú nachádzať pod jednou a tou istou zmluvou, ktorej prostredníkom je Ježiš Kristus (Židom 9:15, 10:15-16; 1. Timotejovi 2:5).

Je však prirodzené a samozrejmé, že zemská história Cirkvi a Izraela sa líšia. Cirkev vznikla na Letnice v Jeruzaleme vyliatím Svätého Ducha. Izraelský národ (etnický Izrael) vznikol ako fyzické potomstvo Abraháma, Izáka a Jakoba a do štátnej formy sa sformoval pod vedením Mojžiša a Jozuu, ktorý dvanásť Jakobových kmeňov voviedol do zasľúbenej krajiny Kanaán. Cirkev, na rozdiel od Izraela, nie je národom vo vlastnom zmysle tohto slova – netvorí napr. štátny útvar s vlastným pozemským územím. Izrael je rozpoznateľný ako národ a vyznačuje všetkými znakmi, podľa ktorých sa nejaké ľudské zoskupenie (spoločenstvo, etnikum) identifikuje ako národ. Má svoju dlhú a bohatú históriu.

Tvrdenia a verše na ktorých stojí toto učenie

Učenie pretribulacionizmu je postavené hlavne na dvoch nasledovných miestach Písma (body A a B):

A) Je to predovšetkým verš zo Zjavenia 3:10, ktorý podľa prekladu prof. Roháčka znie: „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.“ V učení pretribulacionizmu sa za správny považuje nasledovný preklad tohto verša: „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať od hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet, aby boli skúsení tí, ktorí bývajú na zemi“ – takto je napríklad tento verš preložený v Kralickom preklade Biblie z roku 1613. Kľúčovým pre toto učenie je v tomto verši výraz: vytrhnem ťa od hodiny a v ňom predložka od. Predložku od sa v tomto výraze považuje za jediný správny preklad gréckej predložky ek (έκ), ktorá na tomto mieste vystupuje v pôvodnom gréckom texte. A že grécke ek nevyjadruje, že sme od niečoho ochránený vtedy, keď tým niečím prechádzame, ale že táto predložka znamená, že sme z tejto udalosti vylúčení, do príslušnej udalosti sa ani nedostaneme.

B) 1. Tesalonickým 4:15-17: „Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“

Rétorika pretribulacionizmu

Okrem odvolania sa pretribulacionizmu na predchádzajúce dva texty Písma (body A a B), uvádzajú sa ešte aj nepriame podporné argumenty na jeho zdôvodnenie. Tie najzávažnejšie a najfrekvetovanejšie uvádzame v bodoch C) – G). Tieto body určite nie sú celým a vyčerpávajúcim zoznamom podpornej argumentácie pretribulacionizmu.

C) Jeden z hlavných podporných argumentov pre obhájenie pozície pretribulacionizmu o vychvátení pred počiatkom sedemdesiateho týždeň-roka je, že Boh týmto spôsobom ochráni svoju Cirkev pred svojim hnevom, ktorý bude vylievať na celú zem. Tvrdí sa v ňom, že Cirkvi je zasľúbené, že ju Boh vyjme z blížiacej sa skúšky, súženia a súdu, ktoré prídu na celú zem; že Cirkev bude vyňatá z celého sedemročného obdobia posledného Danielovho týždeň-roka. A to je to hlavné, na čo dispenzacionalizmus v učení o pretribulacionizme kladie dôraz, a preto všetku svoju argumentáciu podriadil a upravil pre dosiahnutie tohto cieľa. V tomto smere sa odvoláva aj na verš 1. Tesalonickým 5:9  „lebo vás nepostavil Boh cieľom hnevu, ale aby sme nadobudli spasenia skrze nášho Pána Ježiša Krista“.

D) Za vylievanie Božieho hnevu na všetkých obyvateľov zeme považuje celú dobu 70. týždeň-roka, t. j. posledných sedem kalendárnych rokov Izraelu vymeraných Božích súdov. Podľa neho Boh bude trestať svojim hnevom celú zem plných sedem rokov. A že Boží hnev bude vylievaný hneď od začiatku 70. týždeň-roka, a preto Cirkev musí byť vychvátená ešte pred sedemročným obdobím skúšok, utrpenia a súdov.

E) Toto obdobie začne hneď, podľa neho, rozlamovaním siedmych pečatí a bude pokračovať trúbením na siedmych trúbach a vylievaním siedmych čiaš Božieho hnevu. Teda tieto tri etapy (pečate, trúby a čaše) pokryjú (vypĺňajú) celých sedem kalendárnych rokov sedemdesiateho týždeň-roka.

F) Pretože Cirkev bude vychvátená pre začatím sedemročného obdobia, preto hneď po začatí tohto obdobia nebude na zemi žiadneho biblického veriaceho, ktorý by zvestoval evanjelium. Napriek tomu ľudia sa ešte budú obracať k Bohu a budú spasení aj v tomto celom období a to údajne tak, že na zemi zostanú Biblie a knihy o kresťanskej viere. Ľudia budú mať k dispozícii informácie, na základe ktorých budú môcť dôjsť k spásnej viere. Tí veriaci, ktorí sa stali spasenými počas týchto siedmych rokov vojdú do tisícročného kráľovstva Krista v nepremenených telách.

G) O tomto učení sa jeho stúpencami okrem iného prehlasuje, že:

a) toto učenie umožňuje, na rozdiel od ostávajúcich troch, že Pánov príchod môže nastať kedykoľvek,

b) učenie pretribulacionizmu je zo všetkých štyroch učení o vychvátení Cirkvi najlepšie biblicky akceptovateľné učenie,

c) toto učenie prináša aj upokojenie z pohľadu na veľké súženie, o ktorom Písmo zjavuje, že počas neho bude preliate veľa krvi. Hovorí sa, že nebudeme ochránení len od Božieho hnevu, ale Boh nás ochráni aj od ľudského hnevu. Otvorene sa hovorí, že keď Cirkev bude vzatá pred sedemročným obdobím, toto učenie (rozumej: nie iné) prináša skutočnú nádej a skutočné upokojenie.

H) U niektorých jeho stúpencov sa môžeme stretnúť s tvrdením, že 24 starci sú symbolom a reprezentáciou Cirkvi.

III. Problémy pretribulacionizmu a jeho biblická kritika

Postupne si analyzujeme predložené tvrdenia pretribulacionizmu. Uvedieme biblické námietky a ukážeme, že toto učenie protirečí starozákonnému aj novozákonnému zjaveniu a ako súčasť dispenzacinalizmu protirečí aj sebe samému.

K bodu A)

Verš „i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia“ (preklad prof. Roháčka) zo Zjavenia 3:10 podľa iných prekladoch znie: „aj ja ťa ochránim pred hodinou pokušenia“ (ECAV); „zachovám ťa aj ja z hodiny skúšky“ (Pavlíkov slovenský preklad); „aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky“ (slovenský ekumenický preklad); „zachovám te i já v hodine skoušky“ (Donaled C. Stamps, český ekumenický preklad); „i já zachovám tebe v hodine skoušky [prípúšťa variantu: z hodiny skoušky]“ (preklad KMS) a tak je to aj v ďalších prekladoch.

Pretribulacionizmus tvrdošijne trvá na preklade „ochránim a vytrhnem ťa od hodiny skúšky“ v zmysle, že Cirkev nebude skúške ani vystavená. Teda, že skúškou, súžením sedemdesiateho Danielovho „týždňa“ (týždeň-roka) prechádzať ani nebude. A okrem toho, prekrúca tento verš tým, že nehovorí o skúške, ale o súde! Takýto preklad tejto frázy a predovšetkým jej interpretácia, však odporuje viacerým miestam Písma, ako to ukážeme v ďalšom texte a IV. oddiele.

Už z tohto, čo tu a vyššie v bode A uvádzame vidíme, že v jednotlivých prekladoch Biblie sa preklad verša Zjavenie 3:10 rôzni. Je to tým, že v tomto výraze nachádzajúca sa predložka z (podľa prof. Roháčka), je prekladom gréckej predložky ek (έκ). Podľa Řecko-Českého slovníka k Novému zákonu (autor Josef B. Souček) grécka predložka ek (έκ) sa prekladá ako: „von“, „preč“, potom; z, zo, od. Teda sú možné rôzne varianty jej prekladu.

Ďalej vec spočíva aj v tom, že, ako uvádza slovenský ekumenický preklad v poznámke k tomuto veršu, ide o frázu. Grécka fráza „térésó ek tés óras…“ („ochránim ťa pred hodinou…“, tu doslovne: „ochránim ťa pred hodinou skúšky…“) môže znamenať buď „ochránim ťa od hodiny (skúšky)“ – čo znamená, že Cirkev skúškou nebude ani prechádzať (nebude skúške podliehať) alebo „ochránim ťa v hodine (skúšky)“, čo znamená, že skúškou bude prechádzať, ale bude v nej ochránenýá (budem ťa ochraňovať; ochránim ťa počas celej skúšky, ktorou budeš prechádzať). Slovo „ochrániť“ (gr. térésó) znamená „zachovať v neporušenom stave“

Pretože preklad tohto verša založený len na voľbe významu predložky ek (έκ) nie je jednoznačný, nemôžeme iba na nej postaviť hodnoverné, spoľahlivé a akceptovateľné učenie. Lebo ak sa pri preklade tohto verša rozhodujeme iba na základe neodôvodnenej voľby prekladu predložky ek (έκ), dostaneme dva značne odlišné preklady verša Zjavenie 3:10. Buď to bude ochránenie: „od hodiny skúšky“ alebo „v hodine skúšky“, čo je opis dvoch významovo diametrálne odlišných udalostí. Správnym však môže byť iba jeden z nich. Správny preklad nesmie protirečiť ani jednému veršu Písma. Preto musíme vziať do úvahy všetky verše (miesta) hovoriace o udalosti vychvátenia a na základe nich rozhodnúť, ktorý význam predložky ek (έκ) pre preklad verša Zjavenie 3:10 máme použiť, aby bol správny, čiže, aby bol v súlade (harmonizoval) s celým textom Písma. Toto je kľúčové pre správnu exegézu tohto verša. Postupne tak urobíme v ďalšom texte a v IV. oddiele.

Slovo „hodina“ v tejto fráze nie je konkrétny časový údaj, lebo ide o frázu. Nie je to interval času trvajúci šesťdesiat minút, ale je zdôrazňujúcou formou poukazujúcou na situáciu, či udalosť (dej), vyjadrenú slovom, ktoré za ním (za slovom hodina) nasleduje. Slovom „hodina“ sa zdôrazňuje, že konkrétna udalosť určite nastane, nezabudne sa na to, na čo sa touto frázou poukazuje, resp. oznamuje. Je zrejmé, že ani verš Zjavenie 3:10 nehovorí, že pokušenie, či skúška bude trvať šesťdesiat minút, ale bude to dlhšie obdobie, v ktorom bude dochádzať k rôznym pohromám (dejom).

V liste cirkvi do Filadelfie (a tým aj všetkým cirkvám) sa vo verši 10 podľa niektorých prekladov hovorí o skúške a podľa iných o pokušení, ktorá/ktoré príde na celý svet. Nehovorí sa v ňom o súžení ani o súde. Je to list Cirkvi, nie etnickému Izraelu, ani nie neobráteným.  Z pohľadu tohto listu, z pohľadu Cirkvi, by sme sa tak ma dívať aj na celé sedemročné obdobie Danielovho týždeň-roka alebo jeho časť – ako na obdobie skúšky či pokušenia, ale nie súdu. Pre Izrael je toto obdobie posledným „týždňom“ jemu vymeraných Božích súdov, ale pre Cirkev je to obdobie skúšky či pokušenia.

V tomto verši si všimnime nasledovné tri veci:

a) Začneme jednoduchším. Slovo „hodina“ v tejto fráze nie je konkrétny časový údaj, lebo ide o frázu. Nie je to interval času trvajúci šesťdesiat minút, ale je zdôrazňujúcou formou poukazujúcou na situáciu, či udalosť (dej), vyjadrenú slovom, ktoré za ním (za slovom hodina) nasleduje. Slovom „hodina“ sa zdôrazňuje, že konkrétna udalosť určite nastane, nezabudne sa na to, na čo sa touto frázou poukazuje, resp. oznamuje. Je zrejmé, že ani verš Zjavenie 3:10 nehovorí, že pokušenie, či skúška bude trvať šesťdesiat minút, ale bude to dlhšie obdobie, v ktorom bude dochádzať k rôznym pohromám (dejom).

Fráza „ek tés óras“ sa vyskytuje na viacerých miestach Písma [napr. „(budete) v tú istú hodinu (uvrhnutí)“ čo má význam: „budete bez meškanie, bez odkladania, ihneď (uvrhnutí…), toto sa určite a bez odkladania stane“ – Daniel 3:15, 4:30; podobne. „čo vám bude dané v tú hodinu, vtedy sa vám povie, čo máte hovoriť, a vtedy to hovorte“ Marek 13:11], ale v súvislosti so súžením sa nachádza jedine v Zjavení 3:10, teda len v tomto jednom verši. Na základe tohto jedného verša a jeho jedine jednej prípustnej interpretácii je postavené celé učenie o vychvátení. Z hľadiska výkladu Písma, učenie postavené na jednom verši nie je hodnoverné, spoľahlivé a zdravé učenie.

Povedané ešte presnejšie. Nielenže pretribulacionizmus je postavený na jednom verši, ale on je postavený na jednej fráze, ba dokonca len na želanej a neodôvodnenej voľbe významu jednej predložky. Už toto samo o sebe učenie pretribulacionizmu diskvalifikuje a vylučuje z pomedzi zdravých a biblických učení. Aby nejaké učenie bolo považované za biblické, musí byť postavené minimálne na dvoch – troch veršoch a lepšie aj na viacerých (5. Mojžišova 17:6; Matúš 18:16; Ján 8:17; 2. Korintským 13:1). K tomu ale, aby nejaké učenie nebolo považované za biblické a bolo odmietnuté, postačuje jeden biblický verš, ktorému príslušné učenie protirečí. Pritom stále platí, že v Biblii niet protirečenia – a to je alfa a omega pre zdravú exegézu (výklad) biblických textov (Jakub 1:17).

b) Položme si otázku: Prečo Pán Ježiš filadelfskému zboru a cez neho celej svojej Cirkvi zasľúbil, že vytrhne ho od/z hodiny…? Aké slovo ostríhal filadelfský zbor? Odpoveď je: Ostríhal slovo mojej trpezlivosti. Porozumieť, čo je slovo trpezlivosti Ježiša Krista, ktoré filadelfský zbor ostríhal je tiež kľúčom k porozumeniu celého verša a výkladu toho, na čo sa presne zasľúbenie vzťahuje: "i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia“ (preklad prof. Roháčka) či „zachovám te i já v hodine skoušky“ (Donaled C. Stamps, český ekumenický preklad) aslebo: „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať od hodiny pokušenia, ktorá príde…“ – (kralický preklade z roku 1613).

Filadelfský zbor bude „ostríhaný a vytrhnutý z hodiny pokušenia (skúšky)“ (toto je dôsledok) preto, že „ostríhal slovo Božej (Kristovej) trpezlivosti“ (toto je príčina). Aby sme správne porozumeli dôsledku, musíme najprv správne porozumieť príčine. V pretribulacionizme sa to však nedeje. Výrazu, ktorý je príčinou, nie je venovaná pozornosť. Zameraný je len na dôsledok. Porozumieť príčine je ale kľúčom k porozumeniu dôsledku.

Aby nastal zasľúbený dôsledok (záchrana/ochrana od/z hodiny skúšky), musí najprv nastať príčina (zachovať slovo Kristovej/Božej trpezlivosti). V tomto prípade, veriaci musí preukázať trpezlivosť, ale Božiu trpezlivosť, trpezlivosť ako ju zjavuje Božie slovo. Zachovať slovo Božej trpezlivosti inými slovami znamená zotrvať vo viere v Božie zasľúbenia až do konca bez ohľadu na okolnosti a udalosti, ktorými človek bude prechádzať. O akú trpezlivosť konkrétne ide a ako sa dá trpezlivosť preukázať?

Písmo o trpezlivosti vyučuje priamo a aj poukázaním na príklady. Hovorí o trpezlivosti Jóbovej (Jób 6:11, 21:4; Jakub 5:11), Kristovej (2. Tesalonickým 3:5; Zjavenie 1:9) a Božej (Rímskym 15:5). Vo viere treba trpezlivo vyčkávať zasľúbenia (Rímskym 2:7, 5:3, 8:25; 2. Korintským 6:4; 2 Tesalonickým 1:4; 2. Timotejovi 2:12; Židom 6:15, 10:36). V trpezlivosti treba očakávať zasľúbený príchod Spasiteľa/Mesiáša. Pre Cirkev je to očakávanie na stretnutie s Pánom Ježišom v povetrí a premenu do osláveného tela (2. Tesalonickým 4:16; 1: Korintským 15:51). Zostatku Izraela je to očakávanie na toho, ktorého prebodli, ktorý príde na oblakoch a uzrie ho každé telo (Matúš 23:39, 24:30; Ján 19:17; Zjavenie 1:7) a zhromaždenia z rozptýlenia medzi národmi sveta do Jeruzalema.

Verš Zjavenie 3:10v skutočnosti nepriamo hovorí, že veriaci, resp. každé cirkevné zhromaždenie (viac nižšie v komentári k bodu C), musí prejsť obdobím, v ktorom sa preukáže jeho trpezlivosť (trpezlivosť zotrvania vo viere) na základe Božích zasľúbení – v Božie zasľúbenie –, že sa všetko stane tak, ako Boh povedal. To je možné prejaviť len cez utrpenie, pokušenie, prenasledovanie, zvod a skúšky. Len ten, kto trpezlivo bude takéto veci znášať utrpenie a skúšky až do samého konca, t. j. do Kristovho druhého príchodu, zvíťazí (bude víťazom). To je potvrdené veršom 11 a tým, že treba byť trpezlivým, trpezlivo znášať všetko, až do samého príchodu Pána. Tí, ktorí neprejavia trpezlivosť, tí odpadnú a nebudú patriť medzi víťazov. Tí, ktorí budú trpezlivo znášať rôzne utrpenia až po smrť, to sú tí víťazi, ktorí sa stanú/sú stĺpmi… (verš 12) Keď tu píšeme o odpadnutí, tak máme na mysli odpadnutie od viery v evanjelium Ježiša Krista. Viera tých, ktorí nakoniec odpadnú nie je viera spasiteľná, nie je trváca, nie je to viera vytrvávajúca až do konca – je dočasná, ako to vysvetlil Pán Ježiš svojim učeníkom v podobenstve o rozsievačovi (pozri Marek 4:17-19; Lukáš 8:13-14).

Veriaci vo Filadelfii patričnú trpezlivosť v eschatologickom zmysle už prejavili. Boli pokúšaní, ale obstáli. Ostríhali Kristovo slovo a nezapreli jeho meno (Zjavenie 3:8-9). Verš 11 ukotvuje verš 10 tesne k príchodu Pána pre Cirkev. Ak by však k vychváteniu malo dôjsť pred 70. Danielovým týždeň-rokom (pred veľkým súžením) Cirkev by nemala čas ani priestor na ostríhanie slova Kristovej trpezlivosti. Pripomeňme si udalosti Kristovej trpezlivosti v znášaní utrpenia do samého konca, až nakoniec vstal z hrobu ako víťaz – a aj životy jeho apoštolov a nasledovníkov opísané v Biblii.

Druhá vec je, čím bude cirkev prechádzať a od čoho bude uchránená. To Písmo jasne zjavuje tak, že odhaľuje, kedy nastane prvé vzkriesenie mŕtvych a vychvátenie živých (jedna udalosť). Na tomto mieste len uvedieme, že podľa Písma k nemu dôjde po zatrúbení siedmej trúby, ako je to uvedené v 1. Korintským 15:51 a Zjavení 11:15-18.

Všetci tí, ktorí sa hlásia k nejakému cirkevnému kresťanskému spoločenstvu (viac nižšie v komentári k bodu C), prejdú obdobím rozlamovania pečatí a trúbenia siedmych trúb. V tomto období sa preukáže ich trpezlivosť a viera. Niektorí z tých, ktorí patria Pánovi, sa živí dočkajú stretnutia s Pánom a niektorí z nich budú zabití pre vieru v evanjelium – zomrú mučeníckou smrťou (Zjavenie 6:9-11) a tak oslávia Boha. Tí, ktorí v trpezlivosti viery nezostanú až do konca, odpadnú, tí nebudú víťazmi a nebudú vychvátení.

c) K čomu došlo v zbore vo Filadelfii, že im je dané zasľúbenie o ochrane od (z, pred alebo v) hodiny skúšky? Došlo k udalosti, ktorá je opísaná vo veršoch Zjavenie 3:8-9 (hlavne verš 9). Hovorí sa o ľuďoch, ktorí sa podvodne vydávajú za Židov a pochádzajú so satanovej synagógy. Filadelfskí im však, v eschatologickom zmysle, nepodľahli, neuverili im, ale zachovali vieru v Ježiša Krista. Tieto verše, hlavne verš 9, poukazujú na obdobie, v ktorom nastane veľký zvod a vo zvýšenej miere budú pôsobiť falošní proroci, ktorí budú Antikrista prehlasovať za zasľúbeného Mesiáša, ako na to upozorňoval Pán Ježiš (Matúš 24:23-25). K tomu veľkému, či najväčšiemu zvodu dôjde v prvých tri a pol roka Danielovho sedemdesiateho týždeň-roka, ako tomu môžeme rozumieť z Danielovho proroctva a Knihy Zjavenia.

Pretribulacionizmus však nerobí výklad (exegézu) listu do Filadelfie (verše Zjavenie 3:7-13), len sa postaví na predložku ek (έκ), ktorú prekladá ako od a fráze od hodiny skúšky dá význam, že Cirkev bude od skúšky ochránená tak, že skúškou ani neprejde, a ako to píšeme aj vyššie, že Cirkev bude vytrhnutá ešte pred tým, ako nastane sedemročné obdobie posledného zo sedemdesiatich týždeň-rokov Izraelu vymeraných súdov. Ak by Cirkev nemala prejsť žiadnou skúškou, žiadnym pokušením či utrpením, nedalo by sa o nej povedať, že zachovala slovo Kristovej trpezlivosti.

Treba zvlášť zdôrazniť, že sedemdesiaty Danielov týždeň-rok je pre etnický Izrael sedemročným obdobím vymeraných Božích súdov, ale pre Cirkev (a ostatný svet) je to obdobie skúšky – skúšky viery a zotrvania vo viere v evanjelium až do konca.

List do Filadelfie (Zjavenie 3:7-13)

V závere tohto bodu sa zamyslíme nad tým, čo sa do zboru vo Filadelfii veriacim oznamuje. V tomto liste sa píše o budúcich veciach, o budúcich udalostiach. Nepíše sa o tom, čo sa už udialo, ale o veciach a udalostiach ku ktorým dôjde v dobe, keď nastane veľké odpadnutie od viery a Antikristov zvod. Ak by udalosti, o ktorých sa v liste píše, už boli nastali v dobe apoštola Jána, nebolo by potrebné filadelfský zbor a veriacich v ňom, ostríhať od hodiny skúšky, či pokušenie, lebo už by všetci boli mŕtvi a ako mŕtvi už by boli, čo do stretnutia s Pánom (vychvátením), vyriešení. Udalosti, o ktorých sa v liste píše, sa týkajú živých veriacich, ktorí budú v dobe, kedy príde Pán pre svoju Cirkev ešte živí a budú prebývať na zemi.

Na konci časov dôjde k tomu, že do zboru prídu ľudia, ktorý budú o sebe tvrdiť, že sú Židia, ale nebudú to Židia, len sa za Židov budú vydávať. Prečo sa budú vydávať za Židov, keď Židia sú od vyjdenia z Egypta okolitými národmi stále prenasledovaní a v opovrhovaní? Tak to bolo aj v dobe apoštola Jána.

To, že títo ľudia, vydávajúci sa za Židov, budú priam zo satanovej synagógy (verš 9) priamo poukazuje skutočnosť, že sa tu píše o dobe 70. Danielovho týždeň-roka, o dobe sedemročnej vlády Antikrista. Usudzujeme tak preto, lebo v terajšej dobe nie je známe a ani v Písme nie je ani v náznakoch uvedené, žeby sa ľudia zo sveta vydávali za Židov, keď Židmi na žiaden spôsob nie sú, ale sú zo sveta a voči Židom v presne v opačnom nastavení. Hlavne od doby definitívneho rozptýlenie Židov medzi pohanské národy sveta, ku ktorému došlo po potlačení Bar Kochbovho povstania v roku 135 po Kr., Židia sú pohanskými národmi, ale aj jednotlivcami opovrhovaní, prenasledovaní a nie že by sa niekto vydával za Žida, keď ním nie je. Tak je tomu až do dnešných dní.

Z Písma môžeme usudzovať, že taká doba, keď bude cťou byť Židom, nastane až v prvých tri a pol roka posledného Danielovho týždeň roka, a konkrétne po tom, ako nastupujúci celosvetový vládca, Antikrist, uzavrie pevnú zmluvu s Izraelom (Daniel 9:27). V týchto rokoch to bude doba zdanlivého pokoja a blahobytu. Židia budú mať v prvej polovici sedemdesiateho Danielovho týždeň-roka (prvých tria pol roka tohto obdobia) výsostné postavenie medzi národmi, lebo budú pod priamou ochranou celosvetového vládcu (Antikrista). Podľa všetkého Antikrist bude prebývať, sídliť, na území Izraela (Daniel 11.45). Vtedy to bude istou výhodou, benefitom byť Židom, či hlásiť sa k židovstvu. A tak tomu bude aj v tisícročnom kráľovstve (Zachariáš 8:23).

Títo falošní Židia zrejme budú chcieť zviesť filadelfských veriacich (filadelfskú Cirkev) na satanovu stranu, ako vyznávačov a nasledovníkov Antikrista. Filadelfskí bratia však tomuto zvodu nepodľahnú, ale zostanú verní Ježišovi Kristovi a jeho slovu. Trpezlivo budú očakávať príchod pravého Spasiteľa, Pána Ježiša Krista z Nazareta a okamih stretnutia s ním.

Doplnok k výkladu verša Zjavenie 3:10-11 (zo dňa 21. 7. 2023)

a) Zjavenie 3:10-11 (podľa prekladu prof. Roháčka a ďalších):

„10 Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.

11 Hľa, prídem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny!“

b) Zjavenie 3:10-11 (podľa prekladu Slovenského ekumenického; Kralického z r. 1613; ECAV; podľa prekladu Nakladatelství KMS, Praha 2009 a ďalších):

„10 Preto, že si zachoval moje slovo o vytrvalosti, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet preveriť obyvateľov zeme.

11 Čoskoro prídem! Pridŕžaj sa pevne toho, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec!“

Kľúčový výraz verša 3:10 sa prekladá dvoma spôsobmi

Buď ako a) vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, alebo ako b) ťa ochránim pred hodinou skúšky. Obsahovo oba výrazy sú zhodné! Oba hovoria o skúške! Rozdiel medzi nimi je len v čase, kedy k dôjde vychváteniu . Podľa prvého k nemu dôjde počas už prebiehajúcej skúšky, čiže Cirkev sa do skúšky dostane. Podľa druhého prekladu k vychváteniu dôjde ešte pred započatím skúšky, čiže Cirkev sa do skúšky ani nedostane.

Skúška ale nie je súd! Táto skúška príde na celý svet (verš 10), na obrátených aj neobrátených, na spasených aj nespasených, teda nielen na jeden cirkevný zbor alebo na nejakú miestnu lokalitu. Tak tomu bude až v dobe Jakobovho súženia, teda v v druhej polovici, v druhej polovici, v druhých tri a pol rokoch 70. Danielovho týždeň-roka Izraelu vymeraných súdov (Daniel 9:24), počas vlastného Jakobovho súženia (Jeremiáš 30:7).

List do Filadelfie je list do cirkvi, je to list filadelfskému cirkevnému zboru, a preto by cirkev, keď sa odvoláva na tento verš, mala hovoriť o skúške a nie o súde! Cirkev – tí, ktorí patria Kristovi (nie iní!) –, na súd neprídu (Ján 3:36), ale utrpením, pokušeniami, ktoré testujú a aj budú na konci časov ešte intenzívnejšie testovať ich osobnú vieru vieru v evanjelium (viac ako kedykoľvek inokedy predtým), prechádzať budú. O utrpeniach a skúškach, cez ktoré vchádzame do Božieho kráľovstva sa píše v epištolách najmä Pavlových a Petrových (napríklad aj Skutky 14:22).

V tomto období (v Jakobovom súžení) budú pohromy, ktoré sú predstavené rozlamovaním siedmych pečatí, trúbením na siedmych trúbach a vylievaním siedmych čiaš Božieho hnevu. Pretože tí, ktorí patria Kristovi, unikli Božiemu hnevu v dobe vylievania siedmych čiaš Božieho hnevu na zemi už nebudú (Zjavenie 10:5-7, 11:145-18). Prejdú však obdobím rozlamovania siedmych pečatí a trúbenia siedmych trúb, ktoré budú pre veriacich obdobím skúšky, či previerky ich viery v Ježiša Krista, jeho osoby a diela. V týchto skúškach vo viere zotrvajú iba tí, ktorí patria Kristovi, ktorí z podobenstva o rozsievačovi patria do štvrtej pôdy (Marek 4:20). Títo v konečnom dôsledku budú s Bohom prebývať vo večnosti v novom nebi, na novej zemi a v novom Jeruzaleme. Patriaci do druhej a tretej pôdy v tejto dobe vo viere zlyhajú, od viery v evanjelium Ježiša Krista odpadnú (sú vo viere dočasní; verše 4-19) a v konečnom dôsledku skončia v zatratení (v ohnivom jazere).

K bodu B

Pasáž veršov 1. Tesalonickým 4:15-17 aj keď sa ňou argumentuje v prospech vychvátenia ešte pred tým ako začne posledný zo sedemdesiatich týždeň-rokov, v skutočnosti nič nehovorí o tom, kedy táto udalosť nastane. Tieto verše nijako neidentifikujú vychvátenie a celé prvé vzkriesenie z hľadiska času. Neumiestňujú ich na časovú os a ani nedávajú do súvisu s inými udalosťami. Hovoria len o znameniach, ktoré budú vychváteniu predchádzať a sprevádzať, čiže hovoria o znameniach, ktoré budú sprevádzať príchod Pána Ježiša pre svoju Cirkev. Táto pasáž sa ako argument rovnako dobre dá použiť aj v iných učeniach o vychvátení. K tomuto by už nebolo potrebné nič viac dodať.

Okrem toho však, keď zoberieme do úvahy účel tejto trúby existujú dva dôvody, prečo táto pasáž veršov nepodporuje pretribulacionizmus:

a) O akú trúbu v 1. Tesalonickým 4:15-17 ide? Vo verši 16 je uvedené, že trúba, ktorá bude znieť, je trúba Božia. V Zjavení 8:2 je uvedené „A videl som tých sedem anjelov, ktorí stoja pred Bohom, a dalo sa im sedem trúb“. Môžeme sa domnievať, že trúby, ktoré anjeli dostali, dostali ich od Boha, a teda sú to trúby Božie. Ak je to tak, potom aj podľa 1. Tesalonickým 4:16 vychvátenie nastane v dobe znenia poslednej z týchto trúb (Zjavenie 11:15), čiže počas veľkého súženia a nie pred ním ani po ňom. Podľa účelu verše 1. Korintským 15:51, 1. Tesalonickým 4:16 a Zjavenie 11:15,18 hovoria o tej istej udalosti – hovoria o udalosti vychvátenia Cirkvi, ku ktorému dôjde pri zaznení poslednej trúby na ktorej bude trúbiť posledný zo siedmych anjelov (Zjavenie 10:7, 11:15).

b) Ak domnienka z bodu a) nie je správna, potom o trúbe z verša 1. Tesalonickým 4:16 nemôžeme povedať, že podporuje práve a iba pretribulacionizmus, ale že podporuje ktorékoľvek učenie o vychvátení Cirkvi, resp. hodí sa pre každé takéto učenie, ako o tom píšeme aj o znameniach sprevádzajúcich príchod Pána pre svoju Cirkev na začiatku tejto pasáže.

To, čo je v tejto pasáži ale dôležité a čo nesmieme prehliadnuť je uvedené vo verši 17, kde je napísané, že keď sa v povetrí stretneme s Pánom, potom už budeme navždy s ním. Kde bude Pán Ježiš, tam budú s ním aj tí, ktorí sú jeho – tam bude celá jeho Cirkev. Okrem toho, táto pasáž spolu s veršami z 1. listu Korintským 15:47-53 oznamujú (zjavujú), že títo vzkriesení mŕtvi a vychvátení živí už budú navždy existovať v nových oslávených nebeských telách - čiže budú mať telo (Lukáš 24:39-40), nebudú len duše bez tela. A čo do fyzického vzhľadu všetci z prvého vzkriesenia budeme takí, aký je náš nebeský Pán („… aký ten nebeský, takí aj všetci nebeskí“ – verš 48) – všetci (vzkriesení mŕtvi a vychvátení živí) budeme mať telo (nové, oslávené).

Táto pasáž sa ako argument rovnako dá použiť aj v iných učeniach o vychvátení. K tomuto už nie je potrebné nič viac dodať.

K bodu C

Otázka, či Cirkev vo svojej histórii bude prechádzať súženiami, utrpením a súdom je veľmi závažná. Na tieto skutočnosti je potrebné pozrieť sa z rôznych strán, z rôznych uhlov pohľadu. Odpoveď závisí od toho z akého uhla pohľadu sa na Cirkev, resp. cirkev dívame. Na prvom mieste si musíme ujasniť pojmy cirkev a Cirkev.

Slovom Cirkev, písané veľkým „C“, označujeme všetkých tých, ktorí činili pokánie zo svojich hriechov (z mŕtvych skutkov – Židom 6:1) a uverili spasiteľnou vierou v evanjelium Ježiša Krista, vierou trvajúcou až do konca ich života alebo u živých až do vychvátenia (Rímskym 10:9; Židom 3:14 a ďalšie). Títo sú spasení, stali sa novým stvorením v Kristovi (2. Korintským 5:17) – majú odpustené hriechy a stali sa spravodlivými pripočítanou spravodlivosťou Ježiša Krista. Večnosť budú tráviť v novom Jeruzaleme. Títo všetci, živí či mŕtvi, patria do prvého vzkriesenia.

Slovom cirkev, písané s malým „c“, označujeme cirkevné spoločenstvo, v ktorom sa nachádzajú ľudia spasení (títo patria do Cirkvi) a okrem nich sa tu nachádzajú aj ľudia, ktorí sa síce hlásia k evanjeliu Ježiša Krista (ku kresťanstvu), ale nie sú spasení. Nadchli sa pre kresťanstvo, uverili v niečo, zúčastňujú sa na živote a aktivitách svojho cirkevného spoločenstva. Viera týchto nespasených členov cirkevných spoločenstiev, ako uvádza Písmo v podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde, je dočasná a keď prichádza zvod, súženie, prenasledovanie a rôzne útrapy pre Božie slovo, odpadávajú (Marek 4:16-19; Lukáš 8:13-14). Sú to práve súženia, prenasledovania a rôzne utrpenie pre Božie slovo a vieru v evanjelium, ktoré oddelia jedných od druhých. Preto súženia a prenasledovania musia prísť, aby bola zjavená viera jednotlivých ľudí, aby bolo zjavené kto je kto.

Toto triedenie sa týka len živých. Tí, ktorí sú už mŕtvi pred prvým vzkriesením, o tých je už rozhodnuté. Vzkriesení pri prvom vzkriesení budú len tí mŕtvi, ktorí patria Pánovi – len títo počujú jeho hlas a vstanú k večnému životu (Ján 5:29). Zo žijúcich pri prvom vzkriesení budú k Pánovi vychvátení len tí, ktorí sú skutočne spasení, ktorí sú nové stvorenie v Kristovi – ktorí sú z podobenstva o rozsievačovi štvrtou pôdou.

Ale nejde len o oddelenie jedných od druhých. Aj tí, ktorí patria do štvrtej pôdy, budú súženiami čistení, bielení a upevňovaní, aby boli pred Boha postavení v rýdzej viere (Kolosenským 1:21-23, hlavne verš 23). Okrem toho, niektorí z patriacich Pánovi sú určení k tomu, aby Boha oslávili svojou mučeníckou smrťou, ako je to uvedené v Zjavení 6:11. K tomu, čo je povedané v tohto verši, dôjde v priebehu rozlamovania pečatí, dôjde priebehu veľkého súženia, nie pred ním, a už vôbec nie pred začiatkom sedemročného obdobia. Apoštol Pavol a jeho spolupracovníci od samého počiatku zvestovania evanjelia upozorňovali a upevňovali duše učeníkov napomínajúc ich slovami: „aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho“ (Skutky 14:22). Príkladom tých, ktorí pre vieru znášali veľké utrpenia a zomreli mučeníckou smrťou na Božiu slávu, sú tí, o ktorých sa píše vo veršoch Židom 11:35-38

Natískajú sa aj otázky: Do akého konca by živí patriaci Pánovi mali smelú dôveru a chválu nádeje až do konca pevnú dodržiavať (Židom 3:6), ak by boli zo zeme vzatí pred sedemročným obdobím? V akých situáciách by sa smelá dôvera a pevnosť nádeje veriacich prejavovali, keď by nebolo súženia, prenasledovania a zabíjania pre vieru v evanjelium? K čomu by boli všetky napomínania a povzbudzovania vytrvať vo viere až do konca aj v súženiach, ak by Cirkev súženiami nemala prechádzať?

Verš 1. Tesalonickým 5:9 „lebo vás nepostavil Boh cieľom hnevu, ale aby sme nadobudli spasenia skrze nášho Pána Ježiša Krista“ nijako zvlášť nepodporuje pretribulacionizmus, lebo je rovnako použiteľný ako argument aj pre iné učenie o vychvátení -  pre akékoľvek učenie o vychvátení – pozri vyššie odsek b) v pasáži „K bodu B“.

Doplnok k učeniu pretribulacionizmu (zo dňa 19. 9. 2023)

O aký súd počas obdobia 70. Danielovho týždeň-roka, resp. Jakobovho súženia, ide?

Písmo hovorí o časných súdoch a večnom súde. Hovorí o dvoch druhoch smrti (prvá a druhá smrť). Hovorí o dvoch vzkrieseniach a dvoch druhoch večného Božieho súdu. Preto musíme dôsledne odlišovať časný súd od večného súdu a dva druhy večného súdu, a tiež prvé vzkriesenie od druhého vzkriesenia. Časné súdy sa odohrávajú na povrchu zeme a ľudia sa nachádzajú v zemských telách. Večné súdy sa odohrávajú niekde mimo zemský povrch a súdení už nemajú zemské telá. Pred súdnou stolicou Kristovou stoja tí, ktorí patria Kristovi v nových premenených oslávených telách. Pred bielym trónom súdení stoja ako mŕtvi, teda duše bez akéhokoľvek  tela.

Časný súd

Časný súd sa odohráva v časnosti, teda na zemi, na povrchu zeme. Je to súd nad jednotlivcami, skupinou ľudí alebo národom. Obvykle končí smrťou (Sodoma a Gomora). Nemusí to však vždy tak byť. Môže skončiť nejakým trestom, príkladom je sedemdesiatročné babylonské zajatie izraelského národa. Alebo v dôsledku rôznych nemocí, ako je napríklad uvedené v 1. Korintským 11:26-32 (hlavne verše 29, 31-32). Od časného súdu končiaceho sa smrťou sa ešte neodchádza do večného zahynutia (zatratenia). Po časnom súde nasleduje večný súd: pred súdnou stolicou Kristovou (2. Korintským 5:10) a veľkým bielym trónom (Zjavenie 20:11-12).

Prvá smrť

Prvej smrti podliehajú všetci ľudia – obrátení aj neobrátení: „A ako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd“ (Židom 9:27). Všetci ľudia musia raz zomrieť. Toto je prvá smrť, ktorej podliehajú všetci ľudia. Prvú smrť môžeme považovať za súd nad našou starou hriešnou prirodzenosťou (žiadosťami tela, Jakob 1:14-15), ktorú po Adamovom páde majú všetci ľudia. Táto stará prirodzenosť ešte stále prebýva v nás, aj po obrátení a znova zrodení, spolu s našou novou prirodzenosťou, ktorú sme dostali znovuzrodením (pre viac pozri článok Starý a nový človek, Solas číslo 50, jar 2021, str. 7-14; http://casopis.solas.sk/vyucovanie/stary-a-novy-clovek). Výnimkou z prvej smrti sú len tí, ktorí uverili evanjeliu Ježiša Krista a v tejto viere ako živí zotrvali až do vychvátenia Cirkvi, kedy budú premenení a dostanú nové oslávené tela.

     V prvej smrti ľudia zomierajú prirodzenou smrťou (vysoký vek, Žalm 90, hlavne verše 9-10). Zomierajú ako mučeníci pre vieru v evanjelium (Zjavenie 11:35-38) alebo ako dôsledok Božieho časného súdu.

Večný súd pred súdnou stolicou Kristovou

Tí, ktorí uverili evanjeliu a v tejto viere zotrvali až do svojej smrti, vrátane tých, ktorí v tejto viere zomreli počas 70. Danielovho týždeň-roka (časné súdy), sa postavia pred súdnu stolicu Kristovu, kde im budú udelené odmeny (2. Korintským 5:10). Patria spolu s vychvátenými živými do prvého vzkriesenia. Všetci patriaci do prvého vzkriesenia budú už navždy s Kristom, spolu s Kristom budú kraľovať v jeho tisícročnom kráľovstve a potom budú večne s Bohom v novom Jeruzaleme. Títo neprídu na súd, ktorý bude pred veľkým bielym trónom a nepodliehajú druhej smrti („Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov“ – Zjavenie 20:6).

Večný súd pred veľkým bielym trónom

Tí, ktorí sa za svojho života neobrátili k Bohu, ktorí neuverili evanjeliu Ježiša Krista, patria do druhého vzkriesenia, budú súdení pred veľkým bielym trónom (Zjavenie 20:4-5) a keď nie sú zapísaní v knihe života, budú uvrhnutí do ohnivého jazera (verše 20:11-15) a tým večne vylúčení z Božej prítomnosti. Od súdu pred veľkým bielym trónom sa odchádza do ohnivého jazera, do večného zatratenia. Ohnivé jazero je druhá smrť (verš 14). Sodoma a Gomora a všetci ich obyvatelia, boli zahladení z povrchu zeme pre svoje veľké hriechy – to bol časný súd a prvá smrť –, a potom ešte budú stáť na súde pred veľkým bielym trónom (Matúš 10:15) a skončia v ohnivom jazere.

Záver tohto doplnku

Pretribulacionizmus sa dopúšťa kolosálneho omylu. Stotožňuje prvú smrť a časné súdy 70. Danielovho týždeň-roka, resp. Jakobovho súženia, s večným súdom pred veľkým bielym trónom a druhou smrťou. V dôsledku tohto stotožnenia potom pretribulacionizmus logicky musí položiť vychvátenie Cirkvi pred začiatok 70. Danielovho týždeň-roka, resp. Jakobovho súženia, aby zachoval učenie Písma o Cirkvi vyjadreného napríklad vo veršoch:

     Jána 3: „18) Kto verí v neho [Ježiša Krista], nebude odsúdený…; „36) Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom“,

     Ján 5:24 „Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“

Utrpenie počas veľkého súženia a s ním spojená prvá smrť, prvé vzkriesenie a po ňom nasledujúci súd pred súdnou stolicou Kristovou, nie sú udalosťami a súdom na zatratenie a druhú smrť. Súdom, od ktorého sa odchádza do zatratenia je súd pred veľkým bielym trónom a pred tento súd Cirkev nepríde. Pretribulacionizmus v dôsledku svojho nepochopiteľného omylu nechce pripustiť, že by živí veriaci v evanjelium mali vstúpiť do obdobia 70. Danielovho týždeň-roka, podliehať tam rôznym utrpeniam a poprípade v dôsledku toho počas súženia zomrieť prvou smrťou.

K bodu D

Tým, že pretribulacionizmus za veľké súženie považuje celé sedemročné obdobie, prekrucuje, či popiera slová Pána Ježiša o skrátení týchto dní (Matúš 24:22) a všetky verše Písma, ktoré zjavujú, že veľké súženie bude trvať len druhých tri a pol roka sedemročného Danielovho týždeň-roka (pozri Daniel 7:25, 12:7; Zjavenie 11:2, 12:6, 14, 13:5). V Zjavení 18 sa píše o páde veľkého Babylona, ku ktorému dôjde počas posledných siedmych rokov a Boží ľud je vyzvaný, aby vyšiel z tohto mesta, aby sa mu nedostalo rán, ktoré prídu na toto mesto (verš 4). To znamená, že Cirkev aj podľa tejto kapitoly bude súžením prechádzať. Veľký Babylon svoju hlavnú úlohu zohrá až v posledných časoch  v dobe Antikrista. Dnes to ešte nie je tak očividné, aj keď už je na scéne dejín identifikovateľný.

K bodu E

Podľa Danielovho proroctva a počtov, ktoré vyplývajú z veršov Daniel 12:7 a 11 (aj komentár k bodu D) vlastné utrpenie, veľké (Jakobovo) súženie nastane až tri a pol rokoch od začiatku siedmych rokov (od začiatku posledného Danielovho týždeň-roka). Nastane až po okamihu, ako sa Antikrist posadí do chrámu v Jeruzaleme a nechá sa uctievať ako Boh. Až po tejto udalosti dôjde k rozlamovaniu siedmych pečatí, trúbeniu na siedmych trúbach a vylievaniu siedmych čiaš Božieho hnevu. Aj v prvých tri a pol roka sedemročného obdobia budú vojny, nepokoje, ale vtedy ešte nenastanú celosvetové pohromy. Cirkev a predovšetkým Izrael, budú žiť v relatívnom pokoji – a tak to učí aj dispenzacionalizmus (pozri napríklad publikáciu Joachim Langhammer Čo sa stane s týmto svetom). Niet žiadneho dôvodu, aby Cirkev bola vzatá z toho obdobia pred jeho začiatkom, ale ani v prvých tri a pol rokoch. A naopak, ak by Cirkev bola vzatá preč zo zeme pred týmto období, načo by potom bolo potrebné toto obdobie vzhľadom na Cirkev skracovať?

K bodu F

Tvrdenie, že ľudia sa k Bohu budú obracať a budú spasení z milosti aj po vychvátení Cirkvi je totálna katastrofa nielen pre pretribulacionizmus, ale aj pre celý dispenzacionalizmus. Toto je vnútorné protirečenie oboch týchto učení, lebo podľa dispenzacionalizmu doba milosti končí vychvátením Cirkvi a podľa Rímskym 11:29-32 z milosti už bude spasený len vyvolený zostatok Izraela. Prvé vzkriesenie a vychvátenie nastane až vojde plnosť pohanov, nie skôr, t. j. až budú spasení všetci k spaseniu vyvolení pohania.

Po prvom vzkriesení a vychvátení z pohanov už určite nebude nikto spasený, lebo prvé vzkriesenie a vychvátenie Cirkvi znamená, že už vošla plnosť pohanov, t. j. všetci na spasenie vyvolení z pohanov už sú spasení. A zo Židov bude po skončení veľkého súženia – a tým aj po skončení posledného zo 70. týždeň-rokov Izraelu vymeraných Božích súdov –, spasený len vyvolený zostatok Izraela. Viac spasených už nebude. Prvým vzkriesením a spasením posledného zostatku Izraela Boží ľud, ktorý bude s Bohom prebývať v novom Jeruzaleme a tým vo večnosti, bude už kompletný!

Akí pohania by boli spasení, keď vychvátením už všetci pohania sú spasení? Spasenie pohanov z milosti prvým vzkriesením/vychvátením definitívne skončilo a nijakým iným spôsobom spasenie nie je možné. Po prvom vzkriesení Boh spasiteľne bude jednať už len s vyvoleným zostatkom z Izraela Keď tu hovoríme o vyvolení na spasenie, odvolávame sa na Písmo (Efezským 1:4, 11; 2. Tesalonickým 2:13-14 a ďalšie verše). Neodvolávame sa na žiaden teologický systém alebo teologické (ľudské) učenie, ale len na Písmo!

Okrem toho, s vychvátením Cirkvi odíde aj Svätý Duch a tak zapísané Božie slovo a náboženská literatúra nebudú stačiť na obrátenie a vieru na spasenie, lebo bude chýbať pôsobenie Svätého Ducha, ktorý by zapísané a čítané slovo oživil.

Pretribulacionizmus ale spasenie aj po vychvátení potrebuje, aby mohol akceptovať a vysvetliť situáciu opísanú vo veršoch Zjavenie 6:9-11, v ktorých sa hovorí o zabitých spasených veriacich počas rozlamovania piatej pečate, ktorí prišli z veľkého súženia. Títo vzkriesenie a udalosti súvisiace s ním ešte len očakávali a dožadovali sa ich. Apoštol Ján aj na ďalšom mieste Písma oznamuje, že pred Božím trónom v nebesiach videl veľký zástup ľudí, ktorí prišli z veľkého súženia (Zjavenie 7:9-14). V týchto dvoch miestach sú opísané udalosti, ktoré nastanú v priebehu veľkého súženia. V súvislosti s nimi je uvedené, že Baránok leží uprostred trónu (verš 17), čo poukazuje na to, že k prvému vzkrieseniu a vychváteniu ešte nedošlo.

Pre pretribulacionizmus tým vyvstávajú ďalšie dva problémy:

a) ako to, že títo (Zjavenie 6:9-11) zabití z veľkého súženia a spasení z milosti sú ešte stále mŕtvi a sú ešte v nebesiach pod oltárom, keď by malo byť už dávno po vzkriesení mŕtvych a Cirkev by mala byť v nových oslávených telách niekde inde v ponebeských oblastiach? Prečo sú ešte stále mŕtvi a sú pod oltárom? Kedy budú vzkriesení? V Zjavení 20:4-5 sa nekompromisne píše, že aj títo patria do prvého vzkriesenia. Títo, ktorí sú ešte stále ešte mŕtvi a ležia pod oltárom, by podľa pretribulacionizmu už dávno mali byť vzkriesení, čiže živí, mali by už mať nové oslávené telá a mali by byť spolu s Pánom niekde v ponebeských oblastiach.

O tých, ktorý boli z milosti spasení počas veľkého súženia a toto súženie prežili (ostali na žive) toto učenie tvrdí, že v nepremenených telách vojdú do tisícročného kráľovstva Krista. To je jeho ďalší problém, lebo

b) podľa verša 1. Korintským 15:50 telo a krv nemôžu zdediť kráľovstvo Božie, ani porušenosť nezdedí neporušiteľnosti. Cirkev (s veľkým „C“) po vzkriesení mŕtvych a vychvátení živých už bude v nových oslávených telách. Pretribulacizmus by mal vysvetliť, kedy a ako sa títo eventuálne spasení po vychvátení a nepatriaci do zostatku Izraela, dostanú do nových oslávených tiel, aby sa dostali aj do Božieho kráľovstva.

Aj v týchto dvoch bodoch pretribulacionizmus a dispenzacionalizmus idú otvorene a priamo proti Písmu. Každé učenie, ktoré učí inak ako zjavuje Písmo je zvod, je to falošné učenie. Pretribulacionizmus a dispenzacionalizmus sú presne takéto učenia ako na to upozorňuje Písmo priamo v 2. Tesalonickým 2:3. A okrem toho: každý, kto šíri falošné učenie je považovaný za falošného  učiteľa. Zvod a falošné učenie vytvárajú živnú pôdu pre odpadnutie.

Prebieha veľké súženie. Veriaci v Krista sú pre vieru zabíjaní, zomierajú mučeníckou smrťou. Baránok je ešte stále na tróne (Zjavenie 5:6, 6:11 a 7:17). Pretože je ešte na tróne, k prvému vzkrieseniu a vychváteniu v dobe rozlomenia piatej pečate určite ešte nedôjde.

K bodu G

a) Písmo síce neuvádza dátum (neuvádza hodinu ani deň) prvého vzkriesenia a vychvátenia, ale zjavuje situácie a udalosti, ku ktorým musí dôjsť pred prvým vzkriesením a vychvátením.

Žijeme v dobe medzi nanebovzatím Pá Ježiša Krista a jeho opätovným návratom na našu zem. Teraz Pán Ježiš sedí po pravici nebeského Otca. Tu na zemi plynie doba milosti. Evanjelium sa šíri po celom svete a mnohí sa obracajú od modiel k živému Bohu. Dochádza k lokálnym vojnám, nepokojom, prírodným katastrófam, narastá neprávosť, ale je to stále relatívne pokojné obdobie predovšetkým bez dramatických duchovných či náboženských zmien v porovnaní s tým, čo Písmo, hlavne Kniha Zjavení, oznamuje o udalostiach posledných časov – a tak to bude až do doby, kedy sa na scéne svetových dejín objaví Antikrist.

Tým, že pretribulacionizmus kladie vychvátenie pred sedemročné obdobie 70. Danielovho týždeň-roka, ktorý bude časovo totožný (zhodný) so sedemročnou vládou Antikrista, nemá z Písma k dispozícii žiadnu udalosť, vzhľadom na ktorú by Pánov príchod lokalizoval na časovú os (relatívne datovanie). Uchyľuje sa preto k tvrdeniu – a nič iné mu neostáva –, že Pán Ježiš môže prísť kedykoľvek, hoci aj dnes večer. Takto to však Písmo nezjavuje.

Pán Ježiš síce svojich učeníkov napomínal k bdelosti, lebo nebude známa ani hodina ani deň jeho príchodu (Matúš 24:42-51; Lukáš 12:35-48), ale on nehovorí to, čo tvrdí pretribulacionizmus, ktorý tvrdí, že jeho druhý príchod môže nastať kedykoľvek, hocikedy. Toto sú dve odlišné tvrdenia. Pán Ježiš hovorí, že nie je známy čas, dátum a hodina jeho príchodu, ale pretribulacionizmus tvrdí, že niet žiadnej prekážky, aby prišiel kedykoľvek. Týmto pretribulacionizmus hovorí, že niet žiadnej príčiny, ktorá by bránila tomu, aby prišiel kedykoľvek. Ale toto jeho tvrdenie je v rozpore s Písmom, ktoré zjavuje, že pred jeho druhým príchodom musí najprv dôjsť k presne stanoveným udalostiam, a až potom, ako sa tieto udalosti udejú, nastane druhý príchod.  Na toto upozorňoval už aj apoštol Peter: „a aby poslal predurčeného vám Krista Ježiša, ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku“ (Skutky 3:20-21).

To, že nie je známa ani hodina ani deň jeho príchodu, neznamená, že jeho druhý príchod môže nastať kedykoľvek – podľa Písma nemôže. Písmo zjavuje, že na zem sa znova vrátiť až keď nastanú určité udalosti a oznamuje, ktoré udalosti to sú. K odmietnutiu tvrdenia, že Pán môže prísť kedykoľvek (aj dnes večer), a tým aj k odmietnutiu aj celého pretribulacionizmu, stačí vziať do úvahy  verš z 2. listu Tesalonickým 2:3 (jeden!), podľa ktorého druhý príchod Pána Ježiša Krista nenastane pred tým, ako sa na scéne ľudských dejín viditeľne nezjaví človek hriechu, syn zatratenia, čiže Antikrist. Podrobnejšie o udalostiach, ktoré musia nastať pred Pánovým druhým príchodom píšeme nižšie v IV. oddiele.

Okrem iného, aj verše 10 a 11 zo Zjavenia 3. kapitoly dávajú do súvisu skúšku a druhý príchod Pána. Verš 11 oznamuje, že hodina pokušenia, či hodina skúšky, nastane až v budúcnosti a tesne súvisí s druhým príchodom Pána Ježiša Krista – nie skôr a nie inokedy. Druhý príchod Pána Ježiša a hodina pokušenia, či hodina skúšky veľmi tesne súvisia, nie sú jeden od druhého oddelené! Písmo tieto dve udalosti neoddeľuje! Od seba ich oddeľuje pretribulacionizmus.

b) Zástancovia tohto učenia porovnávajú pretribulacionizmus ďalšími troma teologickými učeniami. Pritom samozrejme pretribulacionizmus je podľa nich najlepším učením o vychvátení. Zástancovia iných učení o vychvátení Cirkvi o svojich učeniach prehlasujú to isté – ich učenie o vychvátení je to najlepšie z pomedzi všetkých ostávajúcih. Prečo je to tak? Vec je v tom, že sa porovnávajú teologické učenia medzi sebou.

c) V učení pretribulacionizmu sa v podstate hovorí, že k utrpeniu, prenasledovaniu, mučeníckej smrti tých, ktorí patria do Cirkvi v posledných časoch vôbec nedôjde. To je ale v rozpore s textami naprieč celého Nového zákona.

To, čo má veriaci patriaci do Cirkvi, do Kristovho duchovného tela, zasľúbené je, že nie je pod Božím hnevom, nepríde na Boží súd a druhá smrť nad ním nemá moc (Zjavenie 20:6). Nemá však zasľúbené, že nebude podliehať súženiu, utrpeniu, prenasledovaniu zo strany človeka, ženy jazdiacej na šelme (Zjavenie 17, hlavne verš 6) a Antikrista zvlášť (pozri Daniel kapitola 7 a Zjavenie 13:7) a počas súženia (aj veľkého) aj prvej smrti.

Apoštol Pavol píše, že veriaci v evanjelium sú vyslobodení od budúceho hnevu (1. Tesalonickým 1:10), ktorý je Božím súdom nad svetom a izraelským národom. Tento verš však nič nehovorí o tom, žeby Cirkev bola vytrhnutá  a uchránená od utrpenia na svete, od hnevu a prenasledovania človeka, ale to, že patriaci Kristovi sa  nebudú nachádzať pod súdom Božieho hnevu. To je vlastne zmysel vychvátenia: záchrana od budúceho Božieho súdu, ale nie od utrpenia na svete a prvej smrti.

K bodu H

Ak 24 starci sú symbolom a reprezentáciou Cirkvi, tak čo potom robia pri tróne ešte aj v 11. a 19. kapitole knihy Zjavenia, keď by už mali byť v ponebeských oblastiach a s Pánom? Stojí za pozornosť skutočnosť, že v období vylievania siedmych čiaš Božieho hnevu sa o nich už nič nepíše.

Čo však Písmo (nie teologický systém) učí o vychvátení Cirkvi?

Okrem komentárov, ktoré sme uviedli k bodom A) až G) v ďalšom ukážeme, k čomu musí podľa Písma dôjsť, aby nastalo prvé vzkriesenie mŕtvych a vychvátenie živých patriacich Pánovi.

Záver tohto oddielu

V toto oddiele sme ukázali, že tvrdenie (učenie), že Cirkev bude vychvátená pred posledným sedemročným Danielovým týždeň-rokom a tým pred veľkým súžením, odporuje a je v priamom protirečení s viacerými veršami a pasážami Písma. To znamená, že správny preklad gréckej predložky έκ (ek) vo výraze (fráze) „ek tés óras“ vo verši Zjavenia 3:10 do slovenčiny je „z, zo“ (z hodiny). Cirkev prejde časťou Jakobovho súženia (časťou druhej polovice sedemročného obdobia), ale bude vychvátená pred obdobím vylievania siedmych čiaš Božieho hnevu.

IV. Kedy nastane prvé vzkriesenie mŕtvych a vychvátenie živých paqtriacich Pánovi

V tomto oddiele opíšeme udalosti, ku ktorým podľa Písma musí dôjsť pred tým, ako nastane prvé vzkriesenie mŕtvych a vychvátenie živých patriacich Pánovi. Ukážeme, kedy podľa Písma dôjde k prvému vzkrieseniu mŕtvych a vychváteniu živých a predložíme pre to argumenty. . Ide nám o relatívne datovanie (nie o absolútne), t. j. umiestnenie vychvátenia na časovú os vzhľadom na inú udalosť (nie určenie dátumu a hodiny).

Hneď v úvode upozorňujeme, že kľúčom pre porozumenie udalostí poslednej doby je Danielovo proroctvo. Sú to predovšetkým kapitoly 7, 9 a 12 Knihy Daniel. K Danielovmu proroctvo upriamuje pozornosť aj Pán Ježiš Kristus v Matúšovi v 24. kapitole (pozri verš 15). Na základe skutočností zjavených Písmom k prvému vzkrieseniu mŕtvych a vychváteniu živých (k príchodu Pána pre svoju Cirkev) dôjde až potom, nie skôr, ako sa odohrajú nasledovné udalosti, ktoré neuvádzame v chronologickom poradí:

1) Predovšetkým čas musí dozrieť do doby, kedy sa na scéne ľudských dejín objaví Antikrist. Na scéne dejín sa objaví nenápadne, ale rozpoznateľne. Jeho vstup do ľudských dejín súvisí s posledným zo sedemdesiatich „týždňov“ (Daniel 9:24-27) – sedemdesiat týždeň-rokov Izraelu vymeraných súdov. Bude to celosvetový vládca a aj nástroj v Božích rukách, prostredníctvom ktorého Boh bude súdiť predovšetkým Izrael (verš 24). Vláda Antikrista bude trvať sedem rokov a bude totožná so 70. Danielovým týždeň-rokom. Bude to sedemročné obdobie skúšok pevnej viery v Boha, prepaľovania a triedenia, ale aj súdov nad všetkými ostávajúcimi neveriacimi národmi sveta a jednotlivcami. Bude rozdelené na dve časti, na dvakrát tri a pol roka. Vlastné veľké, či Jakobovo súženie nastane v druhých tri a pol rokoch, čiže bude trvať 42 mesiacov, 1260 dní alebo podľa Daniela čas, dva časy a pol času (Daniel 12:7; Zjavenie 11:2, 12:6, 13:14).

Rozpoznávacou udalosťou počiatku sedemročnej celosvetovej vlády Antikrista bude, keď s Izraelom uzavrie pevnú zmluvu (verš 27). Bude to „mierová zmluva“, „zmluvu pokoja“. Na základe tejto zmluvy sa Izrael bude cítiť bezpečne (1. Tesalonickým 5:2-3). Takúto zmluvu Izrael s celosvetovou autoritou dnes ešte nemá uzavretú. Keď k jej uzavretiu dôjde, budú tomu (a celému sedemročnému obdobiu) rozumieť iba tí, o ktorým Písmo hovorí, že sú rozumní, ale bezbožní tomu rozumieť nebudú (Daniel 12:10).

Tvrdenie pretribulacionizmu, že k vychváteniu dôjde tak znenazdania, že k nemu môže dôjsť aj dnes večer, nie je v súlade zo zjavením Písma. To, že Písmo uvádza, že Pán Ježiš si pre svoju Cirkev príde „ako zlodej v noci“ znamená, že presne nie je známi ani deň ani hodina, čiže dátum jeho príchodu. Avšak, uzavretie zmluvy s Izraelom bude Kristov príchod pomerne presne predznamenávať. Uzavretie pevnej zmluvy s Izraelom je prvá udalosť ku ktorej musí dôjsť predtým, ako dôjde k prvému vzkrieseniu a vychváteniu. Preto ani dnes večer Pán Ježiš pre svoju Cirkev určite ešte nepríde.

2) Zmluva Izraela s Antikristom bude Izraelu zaručovať aj postavenie chrámu v Jeruzaleme. Stavba chrámu bude ďalšie znamenie v prebiehajúcej prvej polovice 70. Danielovho týždeň-roka a sedemročnej vlády Antikrista, hoci sa Antikrist ešte neodhalí – bude ešte stále pôsobiť „v utajení“. Dnes chrám v Jeruzaleme ešte nie je postavený, ba z jeho stavbou sa ešte ani nezačalo.

Chrám v Jeruzaleme určite bude stáť, lebo sa v ňom budú prinášať starozmluvné obete. Ku koncu prvej polovice tohto sedemročného obdobia Antikrisť urobí to, že prestane bitná obeť aj obetný dar obilný (Daniel 9:27). Bude teda odstránená ustavičná obeť a na jej miesto bude daná pustošiaca ohavnosť (Daniel 12:11), čo podľa 2. Tesalonickým 2:3-4 bude znamenať, že Antikrist sa posadí do chrámu a bude chcieť, aby ho uctievali ako Boha. Tým sa Antikrist demaskuje, odhalí svoju pravú tvár a Izrael pochopí, že ho Antikrist oklamal a podviedol. Izrael odmietne Antikrista uctievať ako Boha. Tým Antikrist zruší pevnú zmluvu s Izraelom a nastolí kruté prenasledovanie Izraela a všetkých veriacich v evanjelium Ježiša Krista (Zjavenie 6:9; 7:9-17, 12:13 a 17).

O prenasledovaní Ježišových nasledovníkov konkrétne hovorí verš 17 z 12. kapitoly Zjavenia: „A drak sa rozhneval na ženu a odišiel bojovať s ostatnými z jej semena, ktorí zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježiša Krista“. Tí, ktorí sú zo semena ženy, zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježiša Krista sú tí, ktorí patria Pánovi – títo patria do Cirkvi. Sú objektom Antikristovho prenasledovania, čo svedčí o tom, že sa ešte nachádzajú v časti veľkého súženia, že sú ešte prítomní v druhej polovici 70. Danielovho týždeň-roka. Patria do tej istej skupiny ako tí zo Zjavenie 6:9-11, teda do prvého vzkriesenia. Títo nepatria do neveriaceho  etnického Izraela, lebo majú svedectvo Ježiša Krista. Nepatria ani do zostatku Izraela, ktorý bude spasený až po skončení 70. Danielovho týždeň-roka, po skončení veľkého súženia.

Udalosť posadenia sa Antikrista do chrámu upresňuje čas príchodu Pána pre svoju Cirkev – upresňuje čas prvého vzkriesenia mŕtvych a vychvátenie živých patriacich Pánovi. Podľa 2. Tesalonickým 2:3-4 k druhému príchodu Pána Ježiša Krista dôjde až potom, ako sa Antikrist (človek hriechu, syn zatratenia) posadí do chrámu. Podľa týchto veršov vychvátenie Cirkvi („príchod nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia k nemu…“ - verš 1)  nemôže nastať pred sedemročným obdobím, ale ani v jeho prvej polovici. Verš 3 veľmi dôrazne upozorňuje, že umiestňovanie vychvátenia pred udalosť posadenia sa Antikrista do jeruzalemského chrámu je zvod (falošné učenie): „Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Boh, alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho ako Boh a bude sa vydávať za Boha.“

Na základe Písma dochádzame k poznaniu, že k prvému vzkrieseniu a vychváteniu dôjde až v druhej polovici sedemročného obdobia, teda až v období druhých tri a pol roka sedemdesiateho týždeň-roka. Teda až potom, ako sa Antikrist posadí do chrámu. Až toto obdobie je podľa Jeremiáša nazvané Jakobovo súženie (Jeremiáš 30:7) a podľa Daniela a Matúša veľké súženie akého ešte nikdy nebolo a nikdy viac už nebude (Daniel 12:1 a Matúš 24:21). Už tento jeden verš (2. Tesalonickým 2:3) je dostatočným k tomu, aby učenie pretribulacionizmu, učenie o vychvátení Cirkvi pred 70. Danielovým týždeň-rokom, resp. pred veľkým súžením bol odmietnuté, lebo je to falošné učenie. Je to zvod týchto a budúcich dní.

3) Podľa Zjavenia 6:9-11 vo veľkom súžení (druhých tri a pol roka 70. týždeň-roka) budú zabíjaní tí, ktorí budú mať slovo Božie a svedectvo (verš 9). Apoštol Ján v zjavení po otvorení piatej pečate videl a počul: „(9) videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré mali. (10) A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi? (11) A bolo dané jednému každému dlhé biele rúcho, a bolo im rečené, aby odpočívali ešte krátky čas, až sa doplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú tiež byť zabití ako aj oni“. Títo, o ktorých je reč vo verši 9 už sú zabití, už sú mŕtvi a ich duše sa nachádzajú v nebi pod oltárom. Ale sú ešte iní, ktorí majú byť a budú zabití pre vieru v evanjelium Ježiša Krista. Títo sú ešte živí a sú na zemi. Tým je povedané, že určený počet tých, ktorí majú pre evanjelium zomrieť mučeníckou smrťou a tak osláviť Boha, ešte nie je naplnený. V dobe otvorenia piatej pečate preto ku vzkrieseniu a vychváteniu určite ešte nedošlo.

Pretribulacionizmus tvrdením, že Cirkev má zasľúbené, že bude uchránená od utrpenia v súžení a preto bude vychvátená pred 70. týždeň-rokom ide priamo proti veršu Zjavenia 6:11, v ktorom je otvorene a priamo povedané, že ešte nejakí bratia sú určení k tomu, aby boli počas súženia zabití.

Týmto miestom (Zjavenie 6:9-11) Písmo ďalej upresňuje okamih vychvátenia Cirkvi – umiestňuje ho až za dobu rozlomenia piatej pečate. Nie skôr, lebo Baránok, Pán Ježiš Kristu je ešte na tróne (uprostred trónu – Zjavenie 5:6) a hovorí s tými, ktorých duše boli pod oltárom (6:11) a vysvetľuje im, že ešte nejakú chvíľu mu treba počkať. Po rozlomení piatej pečate ešte treba nejakú dobu počkať a až potom nastane deň Kristov (2. Tesalonickým 2:3) – nie skôr.

Doteraz sme už predložili tri biblické miesta (v ktorých je viacero veršov), ktorým učenie pretribulacionizmu protirečí. Sú nimi: 2. Tesalonickým 2:3-4; Zjavenie 6:9-11, 7:13-17 a Zjavenie 20:4-5. Tieto miesta umiestňujú vychvátenie Cirkvi (prvé vzkriesenie) do vnútra 70. Danielovho týždeň-roka a nie pred toto obdobie Už tieto miesta sú bohate dostatočné pre odmietnutie pretribulacionizmu. Týmto však argumenty proti tomuto falošnému učeniu nie sú vyčerpané.

Na základe veršov 2. Tesalonickým 2:3-4; Zjavenie 6:9-11, 7:13-17 a Zjavenie 20:4-5 môžeme tiež rozhodnúť o správnom preklade verša Zjavenie 3:10. Za právny preklad považujeme ten, v ktorom je povedané, že Cirkev bude ostríhaná, ochránená v hodine skúšky. Bude teda prechádzať skúškou, utrpení či súžením, ale nebude podliehať súdom vylievania siedmych čiaš Božieho hnevu. Obdobím rozlamovania pečatí a trúbenia trúb prejde v neporušenom stave.

4) Antikrist bude vládcom nad celou zemou (Daniel 7:23), ale podľa starozákonných proroctiev príde čas, že zasadne súd, a odnímu jeho panstvo (verš 26, pozri aj 22) a kráľovstvo bude dané Synovi človeka (7:13-14) a ľudu svätých Najvyšších (verš 27): „A kráľovstvo, panstvo a veličenstvo kráľovstiev pod všetkými nebesami bude dané ľudu svätých Najvyšších, jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a všetky panstvá budú jemu slúžiť a poslúchať ho.“ (verš 27). „A Hospodin bude kráľom nad celou zemou“ (Zachariáš 14:9).

Aby Antikristovi bolo odňaté kráľovstvo, musí Antikrist najprv nad celou zemou kraľovať. Viditeľným vládcom nad celou zemou sa stane najskôr na konci prvej polovice sedemročného obdobia – najskôr potom, ako v jeruzalemskom chráme zakáže prinášanie bitnej obete a obilného daru (Daniel 9:27) a nechá sa uctievať ako Boh. V priebehu celosvetovej vlády Antikrista dôjde k tomu, že zasadne súd v nebesiach, ktorý mu odníme vládu a kráľovstvo a vláda nad celou zemou bude daná Ježišovi Kristovi (Synovi človeka) a jeho svätým (verše Daniel 7:13-14, 22, 27). Toto je potvrdené aj novozákonným zjavením (Zjavenie 11:15-18). Keď vládu nad celou zemou, panstvo a kráľovstvo, prevezme Ježiš Kristus, vtedy nastane čas jeho príchodu pre svoju Cirkev. Tento čas Písmo udáva relatívne veľmi presne vzhľadom na inú udalosť. Píšeme o tom v nasledujúcej pasáži.

5) Pán Ježiš Kristus teraz sedí na tróne po pravici nebeského Otca v nebesiach a podľa apoštola Petra bude tam „až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku“ (Skutky 3:21). Príde však čas, keď nad Antikristom zasadne súd, ktorý mu odoberie vládu a moc a vláda a moc nad všetkými kráľovstvami sveta bude udelená Ježišovi Kristovi a jeho svätým (predchádzajúci odsek a Zjavenie 1:6, 2:26, 3:21, 5:10). Podľa novozákonného zjavenia autorita a právomoc vládnutia bude Ježišovi Kristovi udelená v dobe trúbenia siedmeho anjela: „A siedmy anjel zatrúbil… Kráľovstvá sveta sa stali kráľovstvami nášho Pána a jeho Krista, a bude kraľovať na veky vekov“ (Zjavenie 11:15). A Písmo ďalej zjavuje: „(16) A dvadsiati štyria starci… klaňali sa Bohu (17) a hovorili: Ďakujeme ti, Pane, všemohúci Bože, ktorý si a ktorý si bol a ktorý prídeš, pretože si prevzal svoju veľkú moc a kraľuješ. (18) …a prišiel tvoj hnev a čas mŕtvych, aby boli súdení, ako i čas dať odplatu tvojim sluhom, prorokom, a svätým a tým, ktorí sa boja tvojho mena, malým i veľkým…“ (11:16-18) Podľa verša 17 Pán Ježiš udelenú mu veľkú moc a autoritu prevezme a začne kraľovať (pozri aj Zjavenie 17:12-14, hlavne verš 14). Verš Zjavenie 11:18 už priamo hovorí o prvom vzkriesení mŕtvych a vychvátení živých patriacich Pánovi. Aj apoštol Pavol priamo hovorí, že pri zatrúbení tejto siedmej trúby nastane prvé vzkriesenie mŕtvych a vychvátenie živých: „Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. Lebo zatrúbi, a mŕtvi vstanú neporušiteľní, a my budeme premenení“ (1. Korintským 15:51-52).

Poznámka k trúbam a anjelom, ktorí budú na nich trúbiť

(doplnok k článku pridaný 21. 8. 2023)

Poznámka je uverejnená ako samostatný článok uverejnený v sekcii „články“ v kategórii „výklady“ pod názvom „Trúba Božia a posledná trúba“. Najrýchlejší prístup k nemu je kliknutím na nasledovnú linku „Trúba Božia a posledná trúba“.

6) V predchádzajúcom texte sme argumentovali, že k vzkrieseniu a vychváteniu nemôže dôjsť a ani nedôjde skôr, ako zaznie siedma trúba. Siedma trúba určuje, kedy nastane prvé vzkriesenie a vychvátenie. Doteraz sme uvádzali argumenty v prospech toho, že k vychváteniu určite nemôže dôjsť pred zatrúbením siedmej trúby. Uviedli sme, že Písmo oznamuje, že k nemu dôjde práve pri trúbení siedmej (poslednej) trúby. V Knihe Zjavenia máme jedno miesto (text), z ktorého vyplýva, že k vzkrieseniu a vychváteniu nedôjde ani neskôr ako pri zaznení siedmej trúby. Sú to verše:

„A anjel… prisahal na živého na veky vekov… že už viac nebude času, ale vo dňoch hlasu siedmeho anjela, keď bude trúbiť, dokoná sa tajomstvo Božie, ako to zvestoval svojim sluhom prorokom“ (Zjavenie 10:5-7). Tu je reč o tajomstvách vzťahom na Cirkev, o ktorých napríklad hovorí apoštol Pavol v 1. Korintským 15:51; Rímskym 11:25; Kolosenským 1:25-29 a aj iné novozmluvné texty. Tajomstvá Božie o Cirkvi sa naplnia a Cirkev bude vychvátená vtedy, keď bude trúbiť siedmy anjel. Nie skôr, ale ani neskôr.

7) Písmo spaseným, patriacim Pánovi, nikde nesľubuje, že nebudú mať súženia a prenasledovania. Práve naopak! Pán Ježiš svojim učeníkom pripomenul: „Ak mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať“ (Ján 15:20, prečítaj verše 18-21). A tak je to aj na iných miestach Písma. Upozorňuje nasledovníkov Krista na súženia a prenasledovania, ktoré ich čakajú a súčasne vyzýva k trpezlivosť a zachovaniu viery v očakávaní na príchod Pána Ježiša Krista, napríklad: „Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé. Teda neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prísť, príde a nebude meškať. A spravodlivý bude žiť z viery“ (Židom 10:34-38). Aj tento text je upnutý k vychváteniu Cirkvi a k zachovaniu viery až do konca.

Záverom tohto oddielu môžeme povedať, že:

Pretribulacionizmus ignoruje kľúčové verše a pasáže hovoriace priamo o vychvátení Cirkvi. Sú nimi predovšetkým nasledovné miesta: 1. Korintským  15:51; 2. Tesalonickým 2:3-4; Zjavenie 11:15-18, 6:9-11, 20:4-5. Aj tento oddiel nás smeruje k tomu, že preložku έκ (ek) vo výraze (fráze) „ek tés óras“ vo verši Zjavenia 3:10 do slovenčiny treba prekladať ako „z, zo“ (z hodiny).

V. Záver

Na základe priamych výpovedí Písma sme sa dostali k poznaniu, že k prvému vzkrieseniu mŕtvych a vychváteniu živých patriacich Pánovi Ježišovi Kristovi z Nazareta dôjde pri zatrúbení poslednej, siedmej trúby zo siedmych trúb, na ktorých budú trúbiť siedmi anjeli, ktorí stoja pred Bohom (Zjavenie 8:2) – nie skôr, ale ani nie neskôr. Cirkev bude vychvátená po zatrúbení  siedmej trúby (1. Korintským 15:51-52; Zjavenie 11:15-18 a ďalšie argumenty uvedené v predchádzajúcich textoch) a  pred tým, ako dôjde k vylievaniu siedmych čiaš Božieho hnevu. Prejde súžením rozlamovania siedmych pečatí a trúbenia siedmych trúb, ale na zemi už nebude v dobe vylievania siedmych čiaš Božieho hnevu. Naplní sa tak zasľúbenie dané Cirkvi, že bude uchránená pred Božím hnevom (1.Tesalonickým 5:9).

Písmo nás povzbudzuje k trpezlivosti a pevnej viere až do konca a aby sme „očakávali jeho Syna z nebies, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, ktorý nás vychvacuje od príducieho hnevu“ (1. Tesalonickým 1:10). Obdobie pečatí a trúb bude obdobím triedenia a prepaľovania cirkevných spoločenstiev, aby sa ukázala pevná viera až do konca spasených tvoriacich štvrtú pôdu z podobenstva o rozsievačovi (Marek 4:20) a dočasná viera tých, ktorí sú druhou a treťou pôdou (verše 16-19).

Nielen Izrael bude na konci časov preosievaný a prepaľovaný, ale rovnako tak to bude aj s tými, ktorí sa hlásia k evanjeliu a k niektorému kresťanskému cirkevnému spoločenstvu, či skutočne majú spasiteľnú vieru. Tí, ktorí sa hlásia k cirkvi a evanjeliu, ale skutočne nepatria Kristovi, budú s prichádzajúcim súžením odpadávať (pozri aj Matúš 7:21-23 a podobenstvo orozsievačovi). Táto skupina, ak prežije rozlamovanie pečatí a trúbenie siedmych trúb, sa dostane aj do obdobia vylievania siedmych čaší Božieho hnevu. Tí, ktorí patria Kristovi počas obdobia pečatí a trúb buď zomrú, väčšina z nich mučeníckou smrťou, alebo prežijú a ako živí budú spolu s mŕtvymi vychvátení v ústrety Pánovi, s ktorým sa stretnú v povetrí pri zatrúbení poslednej (siedmej) trúby.

Z tohto všetkého, čo tu uvádzame, je zrejmé, že v učení pretribulacionizmu ide o zvod (2. Tesalonickým 2:3), falošné učenie a náboženskú ilúziu o tom, že Cirkev neprejde súženiami a preosievaním a ľútostivé falošné seba uspokojovanie a falošná bezstarostnosť. Nebezpečenstvo tohto falošného učenia spočíva v tom, že otupuje Božie slovo v otázke nabádania k trpezlivosti, bdelosti, a ostražitosti na konci časov. Popiera realitu posledných dní, ktorú predkladá Písmo a podsúva ilúziu, ktorá nie je Písmom zjavená ani garantovaná. Písmo nás povzbudzuje k trpezlivosti. Až keď trpezlivo budeme znášať príkoria všetkého druhu a v každej dobe a v pevnej viere vyčkáme až do konca, do príchodu Pána, odnesieme si zasľúbenia, lebo ten, ktorý má prísť, nebude meškať (Židom 10:35-37).

Trpezlivosť sa však prejavuje v súženiach a prenasledovaniach, ako o tom píšeme vyššie v odseku „K bodu A) pasáži c)“ (pozri tam uvedené odkazy na Písmo). Pre Cirkev to nebude obdobie Božích súdov a Božieho hnevu. Opäť zdôrazňujeme, že v sedemročnom období na konci časov, čo sa týka Cirkvi ide o „preosievanie viery“ a oddelenie „veriacich s dočasnou vierou“ od „veriacich majúcich trvácu spasiteľnú vieru“. Toto preosievanie a oddeľovanie sa uskutoční na konci časov tak, ako to bude aj so zostakom Izraela (Zachariáš 13:8-9). Ani z Izraela veľké súženie neprežijú všetci. Na konci veľkého súženia aj z Izraela prežije len na spasenie vyvolený zostatok (Solas, pripravované záverečné časti cyklu Izrael v dejinách spásy). V týchto posledných dňoch na konci časov ide o záverečné sformovanie Božieho ľudu – ľudu, ktorý už bude potom navždy prebývať s Bohom v novom Jeruzaleme.

Situácia s týmto učením (pretribulacionizmom) je dosť podobné tomu, ako to bolo v dobe Jeremiáša. Keď Jeremiáš a ostatní proroci izraelskému ľudu hovorili o trestoch a pohromách, ktoré majú na nich prísť, neverili im. Boli presvedčení, že Boh na svoj ľud žiadnu takú pohromu ako babylonské zajatie, nepripustí. A ako je to s nami dnes? Dnes Cirkev vlastní zapísané Božie slovo. Čomu ale verí Cirkev a spasení jednotlivci v otázke veľkého súženia a prvého vzkriesenia? Nie je to nič iné, ako to, že pretribulacionizmus je falošné učenie týchto posledných dní. Je to zvod aj v dnešných dňoch, hoci na to Boží ľud už upozorňoval a varoval apoštol Pavol v 2. liste Tesalonickým 2:3 „Nech vás nikto nezvedie…“.

A tak milí bratia a sestry!

Pripomeňme si slová Písma:

Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista

a nášho zhromaždenia k nemu…

Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia…

2. Tesalonickým 2:1, 3

Zdroj (A) a poznámka (1)

A) Charles C. Ryrie, Základy teológie, str. 552-556, vyd. Biblos, Třinec 1994, ISBN 80-9002-40-6-8

1) indokrinácia -ie ž., úsilie smerujúce k prijatiu, často vynútenému, určitej doktríny; tlak vedúci k slepému a odovzdanému (bez kritického uvažovania) prijatiu názorov, hodnôt a postojov

Linky na príbuzné články:

Budúce veci - eschatológia

Exegéza a hermeneutika - vysvetlenie pojmov

Druhý príchod Pána Ježiša Krista

Príchod Pána Ježiša pre svoju Cirkev

Trúba Božia a posledná trúba

Uverejnené: 12. 2. 2023

Revidované: 11. 1. 2024

Doplnené: 21. 8. 2023, 19. 9. 2023, 3. 10. 2023