Úvod

V dejinách ľudstva existuje veľa udalostí, ktoré podstatne ovplyvnili jeho históriu. Poznáme mnoho takých časových míľnikov po ktorých obraz sveta bol podstatne iný ako predtým. Jeden z nich je deň Letníc, 50 deň po zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. "Letnice sú dňom otvorenia závete Ježiša Krista ako posledného Adama, narodeninami Cirkvi a dňom otvorenia Božieho kráľovstva v novozákonnom zmysle" (E. Sauer, str. 44).

Od tohto dňa namiesto dovtedajšieho delenia ľudstva na dve časti vzniká delenie na tri časti. K Izraelu a národom sveta pristupuje ako "tretie pokolenie" Cirkev. "Tak sa chovajte, aby ste neboli urážkou ani Židom ani Grékom ani cirkvi Božej" (1. Korintským 10:32). Od tej doby každý, kto nie je "kresťan" v zmysle Nového zákona, je buď Žid alebo pohan. Štvrtá možnosť nie je!

Od toho dňa existuje vedľa strateného ľudstva ľudstvo zachránené, "ľud Boží". Súčasná doba, posledné časy, je doba povolania tohto Božieho ľudu prostredníctvom evanjelia. Tento Boží ľud, ktorý má byť získaný, Písmo nazýva "eklézia" (pre slovníkový význam pojmu klikni na: eklézia). Je to Cirkev "zvolaná" posolstvom evanjelia zo Židov a pohanov.

Založenie Cirkvi je dielom Kristovým. On, nie Cirkev, je ústredným bodom, z ktorého teba dejiny chápať a posudzovať. Ale napriek tomu dielo Kristovo pokračuje v Cirkvi. Plnosť Božieho tajomstva spasenia je odhaľovaná medzi jeho ľudom a prostredníctvom jeho ľudu. V jednom z Pavlových dopisov máme uvedené: "Mne najmenšiemu od všetkých svätých je daná tá milosť zvestovať pohanom nevystihnuteľné bohatstvo Kristovo a osvietiť všetkých, čo a aká je to správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko skrze Ježiša Krista, aby bola teraz skrze cirkev oznámená kniežatstvám a mocnostiam v ponebeských oblastiach prerozmanitá múdrosť Božia" (Efezským 3:8-10).

Nový zákon odkrýva dôležitosť Cirkvi. Božia múdrosť sa zjavuje skrze Cirkev a mocnosti v ponebeských oblastiach sledujú Cirkev, aby sa dozvedeli o Božej múdrosti a Božom pláne zjavenom skrze ňu (Efezským 3:10). Cirkev hrá mimoriadne dôležitú úlohu pri poznávaní Božieho plánu a jeho uskutočňovaní, a preto musí byť venovaná patričná pozornosť jej existencii, jej povahe, jej znakom, jej životu a usporiadaniu a jej zodpovednosti.

Cirkev je tým, čo si Boh získal krvou vlastného Syna, „A tak teda majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou“ (Skutky 20:28). Kristus ju miluje, živí a stará sa o ňu, „...Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná,... nebolo nikdy nikoho, kto by bol nenávidel svojho tela, ale ho každý chová a opatruje ako aj Pán cirkev, lebo sme údmi jeho tela, z jeho mäsa a z jeho kostí“ (Efezským 5:25-30). Kristus Cirkev buduje a robí to tak skrze obdarovanie duchovnými darmi, „A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie tela Kristovho“ (Efezským 4:11). Užívanie duchovných darov nás tak spája s tým, čo Kristus činí dnes.

Článok bol spracovaný s použitím textov uvedených v zozname.

Späť na začiatok článku.

Späť na Obsah a zoznam článkov série Cirkev prvorodených.

Vytvorené: 30. mája 2012
Upravené:  27. 2.2023