Pôvod (etymológia) a zmysel (definícia) slova cirkev

Nedá sa s určitosťou zistiť, kto prvýkrát použil grécke slovo "eklézia" vo vzťahu k novozákonnej Cirkvi. Na jednej strane hovoril Ježiš pôvodne už v Matúšovi 16:18 a 18:17 a na druhej strane používa Pavel grécke slovo eklézia tak, že je možné tento pojem predpokladať už v dobe pred jeho účinnosťou (Galatským 1:13, Filipským 3:6, 1. Korintským 15:9). Týmto slovom začali všetky kresťanské spoločenstvá označovať prvýkrát už grécky hovoriaci židovskí kresťania.

Zo Skutkov 6:1-9 je zrejmé, že v dobách pôvodnej jeruzalemskej cirkvi existovali hellenistické (t.j. grécky hovoriace) synagógy, z ktorých mnohí návštevníci sa stali kresťanmi. "A v tých dňoch, keď sa množili učeníci, povstalo reptanie hellenistov proti Hebrejom, že pri každodennej obsluhe venuje sa ich vdovám menej pozornosti" (Skutky 6:1).

Grécke slovo "eklézia" má svoj pôvod v predpone "ek" (vy-) a slovese "kaleo" (volať). Napriek tomu však by nebolo namieste príliš zdôrazňovať, že sa táto odvodenina používala k označeniu tohto nového spoločenstva viery len preto, aby ho bolo možné označiť ako "Pánom vyvolené (vyvolané) stádo". Mohli by sme to síce tu a tam vnímať ako niečo mimoriadne vhodné a príjemné, ale pôvod (etymológia) a zmysel (definícia) slova nemusia byť nutne totožné. Je pravdou, že Cirkev sa skladá z ľudí, ktorých evanjelium "vyvolalo" z hriechu, sveta a súdu. Táto skutočnosť však bola vyjadrená iným spôsobom, nie voľbou slova "eklézia". Inak by totiž v Novom zákone muselo byť aspoň raz použité slovo "ekkaleo", ktoré s tým súvisí. To sa však v Novom zákone nikde nevyskytuje, hoci by to na niektorých miestach bolo bývalo veľmi vhodné (1. Petrov 2:9, 1:15; Galatským 1:6; 2. Tesalonickým 2:14; Rímskym 8:28). Slovo "eklézia" má tam skôr význam "Boží ľud".

Ak súvisí slovo „cirkev“ so skupinou zhromaždených ľudí, mali by sme sa z rôzneho použitia tohto pojmu dozvedieť aký je charakter či podstata tejto zhromaždenej skupiny, a aký je spoločný dôraz a dôvod, ktorý túto skupinu privádza dohromady.

Slovo "eklézia" označovalo v gréčtine spočiatku akékoľvek zhromaždenie ľudu (v tomto zmysle sa s ním stretávame aj v Skutkoch 19:32+41 kde sa ako "eklézia" označuje rozvášnený dav občanov, ktorý sa zhromaždil v Efeze, aby protestoval proti výsledkom Pavlovej služby). V slobodných štátoch Grécka boli slovom "eklézia" označované aj zhromaždenia všetkých slobodných bezúhonných občanov oprávnených k hlasovaniu, ktorých zvolával herold z radov obyvateľstva. "Božia eklézia" sa zhoduje s helénskou (gréckou) politickou "ekléziou" v štyroch bodoch, totiž v tom, že bola:

1. Zvolaná (Filipským 3:14, 2. Timoteovi 1:9) heroldským posolstvom evanjelia ("kázať" = gréckemu "kerysein"– heroldovaniu, porovnaj keryx = herold),

2. Vyvolávaná zo sveta (Rímskym 11:7, 2. Petrov 1:10),

3. Mala tri náležitosti:

4. Jej účelom bolo zachovávanie poriadku v štátnych záležitostiach.

Nech sú tieto paralely akokoľvek vhodné, predsa však novozákonné slovo "eklézia" nepochádza z gréckej štátnickej scény. Svoje korene má najskôr v Septuaginde. V gréckom Starom zákone (LXX, Septuaginde) je nazvaný "ekléziou" celý izraelský národ (2. Mojžišova 16:2; Žalm 22:26; por. Skutky 7:38). Obdobie Ježišovo a Jeho apoštolov, už poznalo slovo "kahal", t.j. "eklézia", ako biblické označenie pojmu "Boží ľud" a teda nemuselo si ho ešte len vytvárať. Stačilo ho celkom jednoducho a prirodzene prevziať zo Septuagindy a aplikovať ho na novozákonný Boží ľud. Slovo "eklézia" sa vyskytuje v Septuaginde takmer tak často ako v Novom zákone. Samotné slovo sa preložiť nedá; Luter píše o "Gemeinde" alebo o "zhromaždení" – "Versammlung" a vyhýba sa tak nie nemeckému slovu "Kirche" (cirkev). Je úplne zbytočné prieť sa o "adekvátny preklad". Ide len a len o vystihnutie správneho zmyslu (E. Sauer).

Keď sa gréckeho slova "eklézia" používa v Novom zákone, nadobúda bohatších a plnších významových odtieňov, než má v základnom svetskom význame. Napr. ľudia sami (patriaci do eklézie), či už sú alebo nie sú zhromaždení, sú "eklézia". Napriek tomu si však toto slovo v Novom zákone zachováva svoj základný význam, teda zhromaždenie, a nenadobúda predpokladaný očakávaný teologický význam vychádzajúci z rozdelenia slova "eklézia" na dve časti, na "vy" a "volať", teda skupina tých, ktorí sú "vyvolaní". Ak má byť toto slovo prekladané na základe etymológie, malo by sa prekladať ako tí, ktorí sú "zvolaní" a nie "vyvolaní"." (Charles C. Ryrie, str. 454).

Izrael bol "ekléziou" už v Starom zákone. Slovo "eklézia" vyskytujúce sa v gréckom Starom zákone (Septuaginde) je takmer vždy prekladom hebrejského slova "kahal". Slovo "kahal" je odvodené od slovesa "khl" – "zhromažďovať sa", resp. "zhromažďovať". Slovo "eklézia" síce označovalo kedysi celkom obecne akýkoľvek druh "zhromaždenia", dostávalo však zvláštny obsah (zmysel) priradením k pojmu Jahve (Jehova), t.j. Boh Izraela. "Kahal Jahve", "Božia eklézia" sú pojmy označujúce Izrael ako povolaný, zhromaždený "Boží ľud".

Kresťania si neprisvojili názov nejakého iného náboženského spoločenstva, ktorý bol vtedy k dispozícii, ale práve "eklézia", ktorý patril starozákonnému spoločenstvu veriacich. "Koinon", "syllogos", "thiasos", "synodos" boli v prostredí mladého, pôvodného kresťanstva výrazy, ktorými boli označované náboženské združenia ("spolky", "spoločenstvá"). Žiadny z týchto názvov neprijali kresťania ako svoje hlavné označenie. Radšej použili slovo "eklézia" prevzaté zo Starého zákona a tým pre nich bežné.

Hebrejský výraz s významom podobným ako "kahal" je "`édá" (pospolitosť, spoločnosť, združenie). Je zaujímavé si všimnúť, že výraz "eklézia" sa v Septuaginde často používa ako ekvivalent pre "kahal", ale nikdy nie pre "`édá". Výraz "`édá" sa veľmi často prekladá ako "synagógé" (synagóga). Tak napríklad formuláciu "izraelská pospolitosť (obec)" (Exodus 12:3) by sme mohli prekladať ako "izraelská synagóga", keby sme sa mali riadiť znením Septuagindy.

Grécky výraz "synagógé" a jeho hebrejský proťajšok "`édá" má ako základný význam ľudí zhromaždených pospolu (vospolok). Keď výraz "synagóga" počujeme dnes, obvykle sa nám vybaví predstava židovskej obce, židovskej pospolitosti, ktorá sa zišla k modlitbám a k počúvaniu čítania a výkladu Starého zákona, resp. vybaví sa nám predstava budovy, v ktorej sa židovské pospolitosť (obec) schádza za uvedeným účelom. Prví kresťania sa označeniu seba samých slovom "synagóga" vyhýbali (okrem Jakuba [Jakub 2:2], ktorý tento výraz používa k označeniu veriacich zhromaždených k bohoslužbe možno preto, že väčšina jeho čitateľov boli kresťania zo židov).

Bez ohľadu na to, či sa niekto obracia k bežným hebrejským výrazom "kahal" a "`édá" alebo k gréckym výrazom "synagógé" a "eklézia", základný význam je: "Cirkev" sa skladá z tých, ktorí boli povolaní zo sveta, z hriechu a z odlúčenia od Boha a skrze výkupné dielo Kristovo zhromaždení ako spoločenstvo viery, ktoré sa podieľa na požehnaniach a úlohách služby Pánovi (Stanley M. Horton a kol., str. 541).

Slovenský výraz "cirkev" podobne ako príbuzné výrazy v iných jazykoch, napr. česky "církev", nemecky "Kirche", škótsky "kirk", anglicky "church", pochádzajú z gréckeho výrazu "kyriaké" (Pánova, patriaca Pánovi). Tento výraz sa v Novom zákone vyskytuje iba dvakrát (1. Korintským 11:20 – v súvislosti s Večerou Pánovou a v Zjavení 1:10 – v súvislosti s dňom Pána). Postupom času nadobudol tento výraz ďalších významov. V prvotnom kresťanstve však bol významný, pretože sa stal označením miesta, kde sa "cirkev" (čiže "eklézia") zhromažďovala. Toto zhromaždište sa bez ohľadu na jeho normálne používanie alebo jeho okolie, považovalo za "sväté" čiže patriace (prináležiace) Pánovi, pretože sa tam zhromažďoval Boží ľud, aby ho uctieval a slúžil mu.

Dnes sa výraz "cirkev" používa rozmanite. Môže sa ním označovať miesto, ľudí, miestny zbor alebo denominácia (napr. "v mojej cirkvi sa vyučuje krst ponorením", "v nedeľu chodíme do cirkvi"). V niektorých oblastiach sa môže vzťahovať na určité regionálne alebo celoštátne náboženské zoskupenie (napr. "Church of England", "Cirkev na Slovensku", a pod.). Tento výraz sa často používa pre označenie všetkých znovuzrodených veriacich bez ohľadu na zemepisné alebo kultúrne rozdiely (napr. "Cirkev Pána Ježiša Krista"). Nech je to ako chce, biblický význam slova "cirkev" sa vzťahuje predovšetkým nie na inštitúcie ani na štruktúry či stavby, ale na ľudí, ktorí sú zmierení s Bohom skrze spásne dielo Kristovo a teraz patria jemu. V tomto dokumente požívame výraz "cirkev" v tomto význame a aby sme toto zdôraznili (že ide o ľudí zmierených s Bohom), slovo "cirkev" píšeme veľkým písmenom, teda "Cirkev". Slovo "cirkev" písané malým písmeno "c" používame v inom význame ako slovo "Cirkev" písané veľkým písmenom "C".

Ak by sme sa mali vyjadriť stručne: Pod "Cirkvou" môžeme rozumieť skupinu občanov zhromaždených za účelom uctievania Boha a služby jemu ("eklézia") alebo skupinu občanov patriacich Pánovi ("kyriaké").

Článok bol spracovaný s použitím textov uvedených v zozname.

Späť na začiatok článku.

Späť na Obsah a zoznam článkov série Cirkev prvorodených.

Vytvorené dňa: 30. mája 2012
Upravené dňa: 27. 2. 2023