Zo série článkov: Telesný a duchovný človek.

Po mojom obrátení a znovuzrodení a po tom, ako som sa zahĺbil do čítania Biblie, som dostal a verím, že od Pána, veľkú túžbu porozumieť takým otázkam ako: duch, duša, znovuzrodenie, spasenie, nové stvorenie a iným, týmto podobným témam. Dovtedy som počul o duši a tele ako o dvoch zložkách človeka, ale Písmo hovorí aj o duchu človeka. Čo je to?

Uvedomoval som si, že po svojom obrátení k Bohu som sa stal niekým iným a chcel som vedieť, čo sa to so mnou po pokání a uverení stalo. Pýtal som sa iných, pátral som po literatúre, až som sa dostal k útlej brožúrke od Watchmana Nee: Trilógia ducha, duše a tela (vydalo Nakladateľství a vydavateľství Rady Cirkve bratské v roku 1992) a neskôr k jeho knihe Duchovný človek (Spiritual man) a to bolo to, čo som hľadal, lebo v nich som našiel odpoveď na niektoré otázky, ktoré ma pálčivo zaujímali. Neskôr k týmto dvom pribudli ďalšie publikácie a štúdie.

Pretože sám túto tému považujem za veľmi dôležitú, a to ako pre pochopenie Písma, tak aj pre praktický život v posvätení, rozhodol a podujal som sa jednoduchým a stručným spôsobom spracovať otázky telesného a duchovného človeka. A ako som už uviedol vyššie, ide o spracovanie témy formou rešerše miestami doplnenú vlastnými úvahami.

V tejto sérii sú základné myšlienky a texty o duchu, duši a tele prevzaté predovšetkým z prác Watchmana Nee a Wolfharda Margiesa (jeho práca Uzdravení jeho Slovem 1, 2 v ktorých niektoré myšlienky z Duchovného človeka rozmieňa na drobné), ktoré sú patrične doplnené výkladmi pojmov zo slovníkov uvedených v Zozname použitej literatúry. Pretože ide o rešerš, ktorej základom sú uvedené práce, v článkoch sa z dôvodu zachovania jednoduchosti a plynulosti textu a jeho ľahkej čitateľnosti pri jednotlivých tvrdeniach a argumentácii neuvádzajú odkazy na príslušný zdroj. Tu je to skôr výnimkou, ako zaužívaným pravidlom. Texty neprešli jazykovou korektúrou a za vyskytujúce sa chyby sa čitateľovi vopred ospravedlňujem.

Terminologická poznámka: V celej tejto sérii článkov, nakoniec tak, ako aj v iných mojich článkoch, sa čo v najväčšej možnej miere vyhýbam používaniu pojmu kresťan, kresťania, ale používam hlavne biblické výrazy: veriaci v evanjelium Ježiša Krista, veriaci v Ježiša Krista, obrátený/-í, nové stvorenie v Kristovi alebo kristovec/kristovci. Dôvodom je skutočnosť, že pojem kresťan je v našom náboženskom, kultúrnom a spoločenskom prostredí veľmi sprofanovaný. Kresťanmi sa označujú, a za kresťanov sa prehlasujú aj ľudia, ktorí v skutočnosti majú vieru vo všeličo iné alebo v inú bytosť, len nie v Pána Ježiša Krista, alebo ide o mix viery v rôzne bytosti a praktiky, čo rovnako odporuje samotnému pôvodnému významu slova kristovec (kresťan) v zmysle nasledovník Ježiša Krista, čiže doslovne kristovec. Slovo kresťan používam vo výnimočnom prípade a to na miestach, kde je to potrebné pre jednoduchá a zrozumiteľné odlíšenie pravého kresťanského náboženstva od iného náboženstva, a kde je jednoznačné, že ide o spaseného človeka vierou v Ježiša Krista.

Čo sa týka mňa samotného, tak seba identifikujem podľa môjho ducha a moja identita je: nové stvorenie v Ježišovi Kristovi  (stručne: nové stvorenie). To je identifikácia podľa ducha, a iba identifikácia podľa ducha je jednoznačná. Každý človek je jednoznačne identifikovateľný podľa toho, akého má ducha. Duch človeka môže byť "mŕtvy" a identita takéhoto človek je: hriešnik (padlé stvorenie a pod.). Alebo človek môže mať nového, znovu zrodeného ducha ("živého ducha") a identita takéhoto je: nové stvorenie v Kristovi (alebo tomu odpovedajúce synonymické výrazy ako Božie dieťa atď.). Iba identita podľa ducha vyjadruje skutočnú podstatu človeka a iba takáto identita človeka je jednoznačná. Človek má alebo mŕtveho alebo živého ducha. Iná možnosť neexistuje.

Umiestnené: 20. mája 2013

Upravené: 28. 2. 2023

Späť na obsah série článkov Telesný a duchovný človek