Postavenie toho, kto môže byť volaný, aby „sa zodpovedal“ za svoje činy alebo určitý skutok. Môže byť chápaná v právnom alebo trestnom slova zmysle (môže mať teda za následok trestné stíhanie a súd), práve tak ako v zmysle mravnom.

V psychopatológii: nenormálne chovanie, prezrádzajúce patologicky úchylné sklony, či už fyziologické, duševné či citové.

Zatiaľ čo adjektívum znamená jednak „najvyšší“ (Zvrchované dobro), jednak „absolútne nezávislý“ (prípad nezávislého sudcu, slobodného človeka či národa), substantívum obvykle označuje inštanciu, ktorá má v spoločnosti právom v rukách politickú moc a to či sa jedná o jednotlivého človeka, alebo najčastejšie o zastupiteľský orgán daného spoločenstva.

Ako tradičná súčasť spoločenskej praxe je zvyk kolektívny a donucujúci fenomén. V počiatočných fázach práva niektoré zvyky nadobudli zákonnej moci a vytvorilo sa tak zvykové právo.