Zmienkami o žiadosti dávajú ako Starý tak aj Nový zákon mnohé a rozmanité pohľady na ľudskú bytosť.

Židia si predstavovali, že duša je plná silných žiadostí, ktoré vedú k rozšíreniu jej vplyvu na iné osoby a veci.

Označuje to, čo jedinec nemá od počiatku, od narodenia, a je teda opakom vrodeného. Používa sa o myšlienkach, znalostiach, chovaní, atď.

V bežnom jazyku je opozíciou k smrti, ale znamená tiež rôzne aspekty ľudskej existencie (spoločenský život, náboženský život, morálny život, domáci život atď.) alebo životný príbeh jedinca.

Termín má v podstate náboženský zmysel a označuje buď nadprirodzené osvietenie, ktorým Boh ľudskej mysli niečo oznamuje, odkrýva, alebo súhrn Božích právd obsiahnutých v Písme. Vo filozofii sa výraz vôbec nepoužíva: tu sa dáva prednosť slovu odhalenie.

Zlom označujeme všetko, čo prekáža dokonalosti človeka a zahrňuje skúsenosti, v ktorých prevláda utrpenie alebo ujma. Na rozdiel od dobra je za mravné zlo zodpovedná osoba, ktorá sa ho dopustila.