(z gr. telos, cieľ a logos, slovo, učenie): Náuka alebo štúdium finality. Učenie, podľa ktorého je všetko dianie v realite (vrátane ľudského jednania) určené nejakým účelom.

Spôsob vysvetlenia cieľovo zameraného a účelného chovania organických systémov.

Teleso je každý hmotný objekt, ktorý je možné vnímať zmyslami a ktorého podstatné vlastnosti sú priestorovosť, nepreniknuteľnosť a z hľadiska fyziky popisované hmotnosťou.

Telo ako organizmus je súhrn orgánov, ktoré umožňujú funkcie nevyhnutné pre život živočíchov, a predovšetkým človeka. V tomto zmysle má ľudské telo zvláštne postavenie. Telo stojí proti duchu.

(z lat. temperamentum, miera úmernosť): Súhrn citových a vôľových znakov určujúcich správanie a reakciu človeka; živá povaha; bystrosť, živosť.

(z lat. tendere, smerovať, ťahať): V psychoanalýze je tendencia približne synonymom pudu. V obecnej psychológii výraz znamená akúkoľvek endogénnu (vznikajúci vo vnútri dačoho; vnútorný; vznikajúci z vnútorných príčin) silu alebo energiu smerujúcu organizmus k určitému cieľu, bez toho, aby bola nutne špecifikovaná.