/lat./ filoz. zmyslami nepozorovateľný, nepostihnuteľný, nepoznateľný; predskúsenostný, nadzmyslový, nadprirodzený 

(grécky, zranenie): Narušenie psychickej integrity poranením, nemocou alebo extrémne intenzívnym zážitkom.

Vyrovnanie, pomsta, potrestanie. Z hľadiska právneho je to sankcia, z ktorou počíta trestný zákonník a ktorý súd uvaľuje na jedinca, aby potrestal prestúpenie zákona.

Tak, ako uplynulý čas, aj tento pojem implikuje myšlienku kontinuity v odvíjaní (priebehu) nejakej udalosti alebo určitú stálosť nejakého fenoménu.

Túžba prekračuje holú potrebu a orientuje tendenciu, ktorá sa stála vedomou k objektu, ktorý si predstavuje.

V bežnom jazyku je to akt, ktorým pozitívne myslíme či vyslovujeme, čo považujeme za pravdivé. Keď Spinóza definuje trvanie ako „neobmedzené pokračovanie existencie“ stavia ho proti času: „čas slúži k určeniu trvania, miery a kvantity“.