Túžba prekračuje holú potrebu a orientuje tendenciu, ktorá sa stála vedomou k objektu, ktorý si predstavuje.

Samotné slovo má pôvodne neutrálny význam a znamená akúkoľvek túžbu.

Môže znamenať žiadostivosť. Označuje akúkoľvek silnú túžbu, pričom to, či je povahy dobrej alebo zlej, určuje kontext alebo prídavné meno. Preto sa užíva pri popise Ježišovej intenzívnej čistej túžby v Lukáš 22:15 a Pavlovej túžby byť s Kristom (Filipským 1:23) alebo uvidieť bratov (1. Tesalonickým 2:17). Napriek tomu sa v 1. Petrovom 4:3 nachádza v zozname pohanských necností a v Titovi 2:12; Kolosenským 3:5; 2. Timoteovi 2:22 a Efezským 4:22 sa spája s prídavnými menami pozemská, zlá, mladícka a klamná. Zúženie na sexuálnu túžbu nachádzame v Efezským; 1. Jánovom 2:16; 1. Petrovom 2:11. Pôsobenie Ducha stojí v protiklade k túžbam ľudskej prirodzenosti v Galatským 5:17.

Ďalšie príbuzné slová sú: vášeň = náruživosť žiadosti (1. Tesalonickým 4:5); silná túžba = žiadosť (Rímskym 1:27); potešenie = rozkoš (Jakub 4:3).

Filozofia pojednáva o túžbe v dvoch rozdielnych smeroch. Neprítomnosť (objektu), s ktorým sa vedomie stretáva, robí z túžby nedostatok a neúplnosť. Ale tvorivosť, ktorá túžbu charakterizuje, umožňuje ju chápať nielen ako „mieru ľudskej moci“, ale tiež ako tvorkyňu hodnôt, lebo na základe túžby, ktorú voči nejakej veci pociťujeme, ju považujeme za dobrú a nie naopak.

Príbuzné heslá: žiadosť, žiadostivosť, vášeň, rozkoš

Vytvorené: 9. mája 2012.

Upravené: 29. apríla 2013.