zákoník - je to v Novom zákone častý preklad gréckeho grammateus, ktoré v LXX (Septiaginde) býva prekladom hebrejského sôfér. 

Môžeme povedať, že zákoníci boli odborníci na štúdium a výklad Mojžišovho zákona. Spočiatku nimi boli kňazi. Ezdráš bol kňazom i znalcom zákona (Nehemiáš 8:9), pretože sa funkcie od seba nemuseli nutne oddeľovať. Spoločenský vzostup zákoníkov sa datuje do doby po babylonskom zajatí.

Zákoníci boli pri zrode bohoslužieb v synagóge. Niektorí zasadali ako členovia Sanhedrinu (Matúš 16:21, 26:3). Po roku 70 po Kr. význam zákoníkov vzrástol. V uchovávali ústnu tradíciu Zákona a Písma. Od svojich žiakov očakávali väčšiu úctu, akú mali ich žiaci k rodičom.

I. Funkcia zákoníkov bola trojaká:

1. Uchovávali zákon. Stali sa profesionálnymi bádateľmi v oblasti zákona a jeho obhajcami, predovšetkým v helenistickom období. Šírili vlastné nepísané právne rozhodnutia, aby sa Mojžišov zákon mohol uplatňovať v každodennom živote. Tvrdili, že tento ústny zákon je dôležitejší ako písaný (Marek 7:5nn).

2. Okolo seba zhromažďovali žiakov, ktorí sa od nich učili zákon. Očakávali, že si títo ich vyučení zapamätajú zákon a budú ho nezmenene odovzdávať ďalej. Vyučovali v chráme.

3. Hovorilo sa o nich ako o "učiteľoch zákona", pretože v Sanhedrine vykonávali právo (Matúš 22:35; Marek 14:43,53; Lukáš 22:66; Skutky 4:5).

Napriek tomu, že väčšina z nich boli proti Kristovi (Matúš 21:15), niektorí uverili (Matúš 8:19).

II. V Starom zákone má sôfér  niekoľko významov:

1. Toto slovo pôvodne označovalo pisára (opisovača), ktorý podľa diktátu zachytával reč alebo zhotovoval úradné doklady. Takým bol Báruch, ktorý bol pisárom Jeremiáša (Jeremiáš 32:12, 36:4+32; pozri Ezdráš 9:2).

2. Kráľovský sekretár bol tiež označený výrazom sôfér (2. Kráľovská 12:10). Podľa 2. Samuelovej 8:15nn, 20:23nn; 1. Kráľovskej 4:1nn bol pisár jedným zo šiestich alebo ôsmych najvyšších kráľovských úradníkov.

3. Znalec a opisovač Zákona (Jeremiáš 8:8). V neskoršej dobe sa toto slovo sa stalo ustáleným označením znalcov a vykladačov Zákona. (Klikni na článok "Veľká noc, sviatok Židov" a uprostred v ňom najprv určite pozri časť "Mojžišov zákon a zákony rabínov".) Prvýkrát je tento titul v tomto špecializovanom zmysle označením Ezdráša (Ezdráš 7:6+11; Nehemiáš 8:1+4+13). Na toto označenie (titul) nadviazalo použitie slova zákoník tak, ako ho nachádzame v Novom zákone.

III. V Novom zákone je zákoník niekoľkokrát prekladom gréckeho slova  nomikos, odvodeného od nomos = zákon (Matúš 22:35; Lukáš 7:30, 10:25, 11:45-46+52, 14:3), inde všade je prekladom slova grammateus od gramma = Písmo, teda: písmak. Je to označenie odborníka v Písme, ktorého jadrom bol, podľa Židovského chápania,  Mojžišov zákon. Zákoníci boli nositeľmi a udržovateľmi poexilového židovstva na uchovávanie, vykladanie a aplikovanie zákona na všetok osobný a spoločenský život. Povedané našimi pojmami: Dohromady spojovali odbor teologický a právny. Vykladali zákon v zhromaždeniach, v diskusiách i v osobných poradách. Pokým palestínske židovstvo malo správnu a súdnu autonómiu zúčastňovali sa na poprednom mieste jednania miestnych rád a aj najvyššej jeruzalemskej rady (Sanhedrinu) a mali tak dôležitú sudcovskú funkciu. Preto sú v Novom zákone často uvádzaní spolu so staršími, veľkňazmi, poprípade aj s vládcami (kniežatami): Marek 8:31, 10:33, 11:27, 14:43+53, 15:1+3; Skutky 4:5 a iné. Rozhodovateľskú, vlastne teda sudcovskú funkciu vykonávali aj mimo tieto samosprávne orgány a potom aj ďalej po ich zrušení na základe svojej mravnej autority. (Pozri Lukáš 12:14. Ježiš odmietol podobnú sudcovskú funkciu, ktorú na ňom ktosi požadoval považujúc ho za jedného zo zákoníkov.)

Inou ich dôležitou úlohou bolo vyučovať mladých ľudí v znalosti zákona. Veľkí zákoníci mali okolo seba celé družiny žiakov. Za vyučovanie niekedy prijímali isté odmeny, ale poradenstvo vo výklade zákona, ako aj súdnu činnosť, mali vykonávať zdarma, takže zákoníctvo nebolo životným povolaním v bežnom novodobom zmysle. Aj najväčší zákoníci si na živobytie zarábali rukami, obvykle remeslom. Zákoníctvo však bolo funkciou presne vymedzenou a organizovanou. Za majstra alebo učiteľa bol považovaný len ten, kto sa sa zákon učil dlhé roky a dosiahol predpísaného veku (40 rokov) a bol aj inými učiteľmi uznaný a na svoj úrad ustanovený modlitbou a vzkladaním rúk, takže sa dá hovoriť o akejsi ordinácii za zákoníka. Pre týchto majstrov zákona sa vžil čestný titul rabbi (v preklade učiteľ alebo majster), ktorým bol často oslovovaný aj Ježiš.

Zákoníci mohli byť rôznych názorových smerov; boli tiež saduceji. Preto sa V Novom zákone niekedy presne vymedzuje, že ide o zákoníkov zo strany farizejov (Skutky 23:9; porovnaj Marek 2:16). Veľká väčšina zákoníkov  patrila totižto práve k farizejom, pre ktorých bola príznačná mimoriadna úcta k zákonu (Skutky 26:5). Farizejskí zákoníci zachovávali a aj dotvárali a pretvárali tradíciu, ktorú pokladali za neoddeliteľnú súčasť zákona. Farizejské presvedčenie a zákonícka fukcia boli v praxi spojené do takej miery, že sa v novozákonných spisoch ustálilo pevné spojenie "zákoníci a farizeji" (Marek 7:5; Matúš 5:20, 12:38, 15:1,23:2+13-29; Lukáš 6:7,11:53; Ján 8:3).

Zákoníci boli strážcovia izraelských náboženských tradícií a mali podiel na tom, že sa židovstvo udržalo aj v najťažších dejinných pohromách ako pevne zjednotená a disciplinovaná pospolitosť. Ich myseľ bola však príliš obrátená do minulosti, k zachovávaniu odkazu otcov, takže celkovo nepochopili a neprijali nový krok v novom Božom zjavení, ktorým bolo Božie kráľovstvo charakterizované odpustením hriechov, novým životom, vyliatím Ducha, zbúraním hradieb medzi Izraelom a pohanmi, ktorého (zjavenia) nositeľom a darcom bol Ježiš, pravý Mesiáš Izraela. Práve preto medzi zákoníkmi, týmito nositeľmi tradičného židovstva a Ježišom, vznikol najostrejší konflikt. Ježiš zákoníkom vytýkal nepokoru (Matúš 23:5), nejednotu (nezhodou) medzi učením a životnou praxou (Matúš 23:3; Lukáš 11:46 a iné), prekrúcaním Božích prikázaní (Marek 7:9nn). Nesmieme však pritom zabudnúť, že aj sám Ježiš patril zrejme k uznávaným učiteľom zákona, hoci iného ako farizejského zamerania, a že jeho jeden z najväčších apoštolov, apoštol Pavel, vyrástol ako horlivý farizejský zákoník.

Vytvorené: 5. marca 2013.

Upravené: 3. apríla 2013.