|
/gr. anarchia, bezvládie/: anarchia je stav rozkladu spoločnosti, ktorá nemá vládu. Anarchizmus ako autorita odmieta autoritu štátu aj cirkvi („ani Boh ani pán“), nejde mu však o anarchiu ako rozpad poriadku. Poriadok je podľa neho ohrozený práve nadmernosťou autority. Zdôrazňuje zvrchovanú hodnotu jednotlivca a tvrdí, že ľudia, od prírody dobrí, sa dokážu slobodne organizovať a sami do väčších či menších spoločností, zo spodku hore, od podnikov cez obec a vyššie. |
|
|
angažovanie, angažovanosť |
|
/z fran. s`engager; zaviazať sa, vložiť sa do niečoho/: v bežnom zmysle znamená zjednať právny alebo mravný záväzok s úmyslom dodržať ho. Angažovanosť môže vypadať , ako by šlo o to, dať svoje sily do služieb nejakej už existujúcej sily. |
|
Teória, podľa ktorej je jedna a tá istá duša ako princípom myslenia, tak i organického života. V etnológii označuje súbor náboženských predstáv, ktoré tvrdia, že každé bytie (súcno, existencia; teda aj rastlina, či prírodné teleso) má svoju dušu, a teda aj svoje zámery. |
|
Sklon k presvedčeniu, že človek je stredom vesmíru a že cieľom vesmíru je dobro ľudstva. |
|
Etymologicky „veda o človeku“. |
|
(z gr. arché, počiatok, a typos, vzor): praforma, pratyp, pôvodina (napr. textu). V idealistickej filozofii ideálny vzor. U Platóna je to synonymum idei, to jest ideálny prototyp, ktorý dovoľuje pochopiť odpovedajúcu zmyslovú vec. |
|
(z lat. arguere, tvrdiť, dokazovať). Viac alebo menej rozvinutá úvaha, smerujúca k dokázaniu alebo vyvráteniu nejakej vety, tézy, tvrdenia. Argument sa nazýva formálny, keď odpovedá pravidlám formálnej logiky. Argument ad hominem sa obracia k určitému človeku, nie k jeho myšlienkam. |
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 Ďalší > Koniec >>
|
|
Strana 4 z 6 |
