(z lat. auctor, ručiteľ, vzor, vodca, pôvodca): Vierohodnosť, platnosť, záruka, poprípade ich nositelia. Mravný vplyv a strhujúca moc toho, kto sa medzi ostatnými presadí bez donucovania. V medznom prípade splýva s charizmou. Keď človek presadzuje v oblasti vedenia autoritu, založenú na svojej prestíži, uchyľuje saq k autoritatívnemu argumentu, to je k tvrdeniam a učeniam, ktoré nie sú racionálne podložené. Odtiaľ autoritárstvo, autoritár.V oblasti politiky autorita je moc nariaďovať – či už inštituciolizovaná či nie. Pretože každá moc sa chce ospravedlniť a zdôvodniť, autorita de facto (faktická) má vždy sklon vydávať sa za autoritu de jure (oprávnenú) – namiesto toho, aby sa snažila strach zo svojich donucovacích prostriedkov nahradiť úctou, ktorá každej legitímnej vláde prislúcha.

(z gr. axióma, to, čo sa uznáva, ctí, čo platí): V klasickom zmysle je axióm nedokázateľná veta, pretože je evidentná a prijímaná ako východisko úvahy, predovšetkým v matematike. Axiómy tu patria povedľa postulátov a definícií medzi východiskové vety.V modernej matematike (ale nielen v nej; v ľubovoľnom učení či teórii) každá veta, či evidentná či nie, položená bez dôkazu do počiatku nejakého hypoteticko-deduktívneho systému. Axiomatika je súbor axiómov prijatých na začiatku nejakého hypoteticko-deduktívneho systému.