a
aritmetika
Etymologicky veda o číslach, ich vlastnostiach a vzťahoch. Veda o počte, to je o operáciách nad celými číslami a zlomkami; v staroveku sa nazývala logistika.
 
artefakt
Novodobé slovo z lat. arte factum, emele(cky) urobené; znamená akýkoľvek ľudský výtvor urobený zo zámerom, predovšetkým umelecký, v protiklade k prírodným veciam. V umení sa tým zdôrazňuje svojbytnosť diela, ktoré nie je len obrazom skutočnosti, ale tiež niečím samým o sebe.
 
artikulácia
(z lat. articulus, článok): Znamená členenie a spojovanie častí či článkov vôbec (napríklad kostí v tele, hlások v reči atď.) V prenesenom zmysle tiež zreteľné vyjadrovanie myšlienok.
 
askéza
asketizmus (z lat. askésis, cvičenie): Úsilie smerujúce k odopieraniu si zmyslového potešenia buď kvôli mravnému alebo duchovnému zdokonaleniu alebo k uskutočneniu diela, ktoré vyžaduje ovládnutie vôle.
 
ateizmus
Vo vlastnom slova zmysle učenie či postoj, popierajúci existenciu Boha.
 
atribút

(z lat. attribuere, prisudzovať, prideľovať, prepožičiavať): Charakteristická vlastnosť, prísudok. V logike synonymum predikátu: čo sa tvrdí alebo popiera o nejakom predmete prostredníctvom spony. V klasickej metafyzike je to podstatná vlastnosť nejakej substancie. Tak sa hovorí o atribútoch Boha.

 
automat

(z gr. čo je schopné pohybu samo o sebe). V užšom zmysle prístroj, ktorý mechanicky napodobňuje pohyb živej bytosti, poprípade vykonáva zložitejšiu ľudskú prácu. Automaty nesmierne priťahovali predovšetkým v 17. storočí nielen širokú verejnosť, ale aj mnohých filozofov, ktorí ich používali ako prirovnanie. Tak Descartes definuje živočícha ako stroj a Leibniz chápe živé telo ako „akýsi božský stroj či prírodný automat, ktorý nekonečne prevyšuje všetky umelé automaty“.

 
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 Ďalší > Koniec >>

Strana 5 z 6