|
-va s. (lat.) gram. prídavné meno |
|
|
afekcia afekt afektácia afektný afektivita afektívny afektovaný afektovať |
|
(z lat. affectus, stav mysle, nálada): stav citlivosti, zvýšenej podráždenosti. Afektivita v etymologickom zmysle účinok afektu (búrlivej reakcii organizmu na nejaký podnet). V širšom zmysle (slovensky: náklonnosť) označuje každý trvalejší cit, smerujúci k druhému človeku a vyvolaný vonkajšou príčinou, avšak menej silný ako vášeň. |
|
-y, ž. /lat./ : 1. adm. Súhrn úloh zamestnanca alebo administrátora, 2. adm. Okruh pôsobnosti, rozsah činnosti úradu, spolku a pod. 3. cir. Príručná liturgická kniha, 4. cir. Súhrn bohoslužobných úkonov, 5. cir. u evanjelikov súhrn bohoslužobných kníh, medzi ktorými popredné miesto zaujímali spevníky, 6. práv. Zostavenie bodov na rokovanie. |
|
názov, ktorý dostala Platónova škola podľa miesta, kde učil (záhrada bájneho hrdinu Akadémia pri Aténach). V novoveku sú to spoločnosti učencov a vedcov, napr. Francúzska akadémia (1634), Kráľovská akadémia v Londýne od r. 1662 a pod. |
|
(z lat. actus, čin od agere, jednať, činiť): čin. Či už chcený alebo nechcený, je akt tým najjednoduchším prejavom živej bytosti jednať.z lat. actus, čin od agere, jednať, činiť): čin. Či už chcený alebo nechcený, je akt tým najjednoduchším prejavom živej bytosti jednať. |
|
/z gr. allos, iný, a agoreuó, hlásať, rečniť: hovoriť niečo iné, než čo mienim/: metóda výkladu, kedy sa jedna vec vykladá inou. |
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 Ďalší > Koniec >>
|
|
Strana 2 z 6 |
